Sedemdesiatšesťročný Henryk Hoser, SAC, emeritný arcibiskup Varšavy, rehoľník zo Spoločnosti katolíckeho apoštolátu sv. Vincentat Pallotiho, misionár v Afrike a potom druhý sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov, dnes býva na fare, ktorá susedí s medžugorským kostolom sv. Jakuba. Od chvíle, kedy ho pápež František poveril na dobu neurčitú výlučne pastoračným poslaním, pri ktorého výkone podlieha priamo Svätej stolici, tvorí jeho biskupskú rezidenciu nie veľký byt a pracovňa.

“Medžugorie je oporným bodom pre medzinárodnú modlitbu, kde sa rukou dotýkame mimoriadnych duchovných plodov,” hovorí talianskemu denníku a pokračuje: “Mám na mysli konverzie, kňazské a rehoľné povolania, nepretržité spovede. Nedomnievam sa, že by tu boli nejaké stopy po heréze.”

Korešpondent denníka Avvenire s arcibiskupom Hoserom hovoril na Apoštolskej nunciatúre v Sarajeve, kde bol spolu s františkánskym provinciálom Miljenkom Stekom, hosťom nuncia Luigiho Pezzuta. Na rozhovre sa tak podieľali všetci traja “znalci” diania v neveľkej lokalite, kde sa šiestim mladým (a dnes už dospelým) ľuďom od roku 1982 údajne zjavuje Panna Mária a ktorá ročne priťahuje viac ako dva milióny ľudí.

V januári tohto roka zrušil pápež František doterajší zákaz, ktorým sa zakazovala organizácia pútí do Medžugoria. “Ľudia tvrdia, že tu vnímajú Máriinu prítomnosťu,” zdôrazňuje arcibiskup Hoser, “ale povolenie pútí nie je možné vysvetľovať ako overenie pravosti známych udalostí, spojených s menom Medžugoria,” upozorňuje. “Je to Bohom požehnané miesto, kde sa prostredníctvom Márie môžeme rozprávať s Pánom a stretávať sa s ním. Miesto, ktoré sa vyznačuje stíšením, modlitbou ruženca, katechézou, slávením sviatostí, najmä sviatosti Eucharistie a zmierenia.”

Arcibiskup Hoser ako zvláštny vyslanec Svätej stolice už začiatkom roku 2017 (február – marec 2017) niekoľko mesiacov skúmal “kauzu Medžugorie” z pastoračného hľadiska a svoje závery odovzdal Svätému Otcovi písomne. “Nikdy by som si nemyslel, že potom, čo som sa po dosiahnutí vekovej hranice zriekol vedenia Varšavskej diecézy, budem takto pokračovať v biskupskej službe,” hovorí. “Mojím dnešným poslaním v Medžugorí je sprevádzanie pútnikov, ktorí prichádzajú zo všetkých svetadielov, hoci prevažujú Taliani a Poliaci. Záznamy hovoria o pútnikoch z osemdesiatich rôznych krajín. V minulých týždňoch sa tu napríklad konala medzinárodná duchovná obnova pre viac ako štyridsať kňazov zo 40 štátov, ktorí všetci našli ubytovanie v súkromných domoch a zdarma. To je jedno zo znamení, ktoré dojíma.”

Iným plodom, ktorý arcibiskup Hoser neváha vyzdvihnúť, je sirotinec Svetlo Máriino. “Vznikol vo vojnových deväťdesiatych rokoch z podnetu Slavka Barbariča, aby prijímal osirelé deti, ale dnes sa z neho stala rodina pre rôzne typy ľudí, ktoré pomáha ženám v núdzi a v jeho rámci pôsobí aj komunita pre liečbu narkomanov,” opisuje provinciál Steko, pod ktorého provinciu toto charitné dielo spadá. “Táto komunita vychádza oproti zranenému ľudstvu a ukazuje, ako sa mariánska úcta stáva milosrdnou láskou,” spresňuje arcibiskup Hoser.

Udalosti v Medžugorí sleduje už šesť rokov aj apoštolský nuncius Lugi Pezzuto. “Môžem potvrdiť, že nezávisle na prípadných nadprirodzených skutočnostiach, je tu jadrom všektého Matka Božia. Fakt, že si pápež František vybral tak múdreho človeka, akým je arcibiskup Hoser, svedčí o jeho pozornosti.” Petrovemu nástupcovi tiež prislúcha konečne rozhodnutie o pravdivosti údajných zjavení, ktoré podľa domnelých vizionárov doteraz pokračujú a v minulosti viedli k napätiu medzi farnosťou sv. Jakuba a miestnym biskupom, Ratkom Peričom, pastierom diecézy Mostar-Duvno. “Teraz sa vzťahy upokojili a po vymenovali Mons. Hosera, vybaveného radou biskupských právomocí, sa veľa vysvetlilo. Je nutné povedať,” dodáva nuncius, že nevyšlo najavo nič dôležité, čo by sa dalo vytknúť františkánom, ktorí spravujú medžugorskú farnosť, a to z pastoračného i správneho hľadiska.”

A údajní vizionári? Niektorí naďalej dochádzajú do domovskej farnosti, iní žijú v zahraničí. “Keď všetko začalo, boli veľmi chudobní a neboli pripravení na taký rozruch. Dnes vedú riadny život,” podotýka Steko a biskup Hoser dopĺňa: “Založili si rodiny, majú deti, z niektorých sú prarodičia. Venovali sa prijímaniu pútnikov, aby si zarobili na živobytie. Keď som s jedným z nich hovoril, rozplakal sa ako dieťa, pretože vníma, ako ho mnohé hlasy zraňujú.” Podľa apoštolského vizitátora je potrebné podporiť formačné programy, aby sa zabránilo úchylkám a sugescii.

Isté teda zostáva, že Medžugorje nie je pútnickou svätyňou. “Pápež svojím prezieravým rozhodnutím oddelil ústretovosť voči pútnikom od prípadného uznania domnelých zjavení. Prejavil tým starostlivosť cirkvi o všetkých ľudí, ktorí sa s úprimným srdcom zverujú materskému príhovoru Panny Márie, a to tiež tým, že sa vydajú na toto miesto v Bosne a Hercegovine.”