Bratislava 29. marca 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Telegram)
“Posielajú svoj šrot na Ukrajinu a kupujú si úplne nový materiál, ktorý financujú z peňazí EÚ,” sťažoval sa frustrovaný diplomat
Estónsko a niekoľko ďalších krajín je obviňovaných z toho, že využívajú nový systém úhrad EÚ, keď posielajú na Ukrajinu zastarané zbrane, ale žiadajú finančné prostriedky na ich modernú náhradu, uviedol Politico.
Podľa Tamása Orbána z The European Conservative, jedným z pilierov historického programu EÚ na obstarávanie zbraní, ktorý má zásobovať Ukrajinu a zároveň dopĺňať zásoby NATO, je preplácanie členských štátov EÚ za zbrane a muníciu, ktoré posielajú na Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového fondu (EPF), spoločného obranného fondu, do ktorého sú všetky krajiny povinné prispievať na základe rozsahu svojich ekonomík.
V Bruseli teraz narastá napätie, pretože viaceré členské štáty – najmä tie, ktoré prispievajú do EPF väčšinou – sú čoraz podozrievavejšie voči ostatným, ktoré podľa všetkého systém zneužívajú. Oficiálne sa k tomu nikto nevyjadril (aby nebol obvinený z porušenia jednoty Európy pri podpore Ukrajiny), ale niektorí diplomati sa rozhodli vypovedať v rámci utajenia.
Dohoda, na ktorej sa dohodla Rada Európy, síce stanovuje rovnakú mieru úhrady (84 % zaplatenej ceny) pre všetky zúčastnené členské štáty, ale nešpecifikuje, ako majú krajiny vypočítať obstarávaciu cenu zbraní, ktoré posielajú, a ponecháva na každej krajine, aby sama použila veľmi odlišné metodiky.
Teoreticky to umožňuje komukoľvek darovať staré zbraňové systémy a dostať náhradu za aktuálnu cenu ich najnovšej verzie, ak chce, čo by sa na druhej strane mohlo použiť na modernizáciu vlastného arzenálu za zlomok skutočnej ceny – na úkor ostatných členských štátov EÚ.
Šesť krajín bolo označených za krajiny, ktoré takto zneužívali systém úhrad. Na zozname sa nachádza Fínsko (ktoré požaduje preplatenie všetkých svojich darov v aktuálnej nákupnej cene namiesto ich skutočnej hodnoty), ďalej Lotyšsko (požaduje 99 % v aktuálnej cene), Litva (93 %), Estónsko (91 %), Francúzsko (71 %) a Švédsko (26 %).
V absolútnych číslach je však Estónsko na čele rebríčka, keď požaduje 161 miliónov EUR za svoje minulé dary zbraní Ukrajine – viac ako všetkých ostatných päť krajín dohromady – čo by na základe spoločnej sadzby EPF malo predstavovať náhradu takmer 135 miliónov EUR.
“Posielajú svoj šrot na Ukrajinu a kupujú si úplne nový materiál pre seba, financovaný z peňazí EÚ,” povedal pre Politico jeden z diplomatov EÚ, očividne frustrovaný situáciou.
Iný diplomat, ktorý označil správanie Estónska za “obzvlášť do očí bijúci prípad” zneužitia, vysvetlil proces dôkladnejšie:
Estónci posielajú starý materiál, ktorý sa už nevyrába, a potom žiadajú náhradu [na základe ceny] moderných alternatív. Napríklad poslali na Ukrajinu Strely [staré sovietske rakety zem-vzduch odpaľované z ramien], ale žiadali náhradu za moderné Stingery, ktoré majú samozrejme väčšie schopnosti a oveľa vyššiu cenu. Aj preto sa v štatistikách, ktoré všetci uvádzajú, zdá, že vojenská podpora Estónska je v prepočte na obyvateľa oveľa vyššia ako podpora iných krajín.
Stále zastúpenie Estónska pri EÚ sa k obvineniu zatiaľ nevyjadrilo, ale vo vládnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené v januári, sa uvádza, že Estónsko vypočítava svoju pomoc na základe “hodnoty obnovy” darovaného materiálu a že žiada o prostriedky z Európskeho mierového nástroja na “výmenu vybavenia”.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
