Vychádza Saudská Arábia z exilu?

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto:Twitter)

Zdá sa, že svetoví lídri vítajú Muhammada bin Salmána späť do svojich radov, píše The American Conservative

Na pohrebe kráľovnej Alžbety sa zúčastnil každý, kto bol kýmkoľvek. Okrem saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána (MBS). Pozvaný bol jeho otec. Nie je známe, či bolo pozvanie určené výlučne kráľovi s vylúčením MBS, alebo sa ten rozhodol túto záležitosť vynechať.

Na jeho peregrináciách záleží, pretože Spojené kráľovstvo nenavštívil od doby, keď jeho prisluhovači zavraždili a rozštvrtili novinára Džamála Chášogdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule. Napriek maximálnemu úsiliu Trumpovej administratívy, ktorá nasadila ministra zahraničných vecí Mikea Pompea na ochranu MBS, bol vyhnaný do diplomatického exilu.

V nedeľu, bude štvrté výročie Chášukdžího vraždy. Korunný princ sa snaží znovu získavať rešpekt. Podľa reportérky agentúry Associated Press Ayi Batrawyovej:

Saudská Arábia zrejme opúšťa prúd negatívnych správ, ktoré od roku 2018 vyvolala vražda Džamála Chášukdžího. Kráľovstvo je opäť nadšene vítané späť do slušnej a vplyvnej spoločnosti a už nie je také nepríjemné hľadať saudské investície alebo prijímať ich priazeň. Saudská Arábia počas rušného týždňa triumfov sprostredkovala výmenu väzňov medzi Ukrajinou a Ruskom, usporiadala vysokopostavený samit na okraj Valného zhromaždenia OSN, s pompou a slávnostným sprievodom oslávila štátny sviatok krajiny, hostila nemeckého kancelára a diskutovala o dodávkach energie s najvyššími predstaviteľmi Bieleho domu. Kráľovstvo je schopné upriamiť pozornosť späť na ambicióznu zmenu značky Saudskej Arábie korunného princa Muhammada bin Salmána a jeho ciele vybudovať najväčší štátny investičný fond na svete a vytiahnuť kráľovstvo zo skupiny G-20 medzi exkluzívnejšie krajiny G-7 zastupujúce najväčšie ekonomiky.

Oživenie Rijádu nie je prekvapujúce. Dokonca aj americkí politici, ktorí svätuškársky poučujú svet o ľudských právach, sú známi tým, že odpúšťajú keď im nosia dary. Najmä ropu od Saudov.

Podľa organizácie Freedom House patrí Kráľovstvo medzi desať najmenej slobodných krajín. Píše Freedom House:

V Saudskej Arábii panuje absolútna monarchia, ktorá obmedzuje takmer všetky politické práva a občianske slobody. Na celoštátnej úrovni sa nevolia žiadni úradníci. Režim sa pri udržiavaní moci spolieha na všadeprítomný dohľad, kriminalizáciu disentu, odvolávanie sa na sektárstvo a etnickú príslušnosť a verejné výdavky podporované príjmami z ropy. Ženy a náboženské menšiny čelia rozsiahlej diskriminácii v zákone aj v praxi. Pracovné podmienky početnej zahraničnej pracovnej sily sú často vykorisťovateľské.

O krutej vláde informovala Batrawyová z agentúry Associated Press takto:

Len minulý mesiac boli vynesené závratne dlhé tresty odňatia slobody nad dvoma ženami za ich aktivity na Twitteri a sociálnych sieťach. Saudskoarabský súd v auguste odsúdil jednu ženu na 45 rokov väzenia za údajné poškodzovanie krajiny prostredníctvom jej aktivít na sociálnych sieťach. Nasledoval 34-ročný trest odňatia slobody pre inú saudskú ženu odsúdenú za šírenie “fám” a retweetovanie disidentov.

Kráľovstvo aktívne podkopáva záujmy USA.

Len pred dvoma mesiacmi sa prezident ponížil neslávnym úderom päsťou do MBS. Biden sa vzdal svojej samozvanej podpory ľudských práv v snahe získať dodatočné dodávky ropy. Za svoje úsilie však dostal nič. Rijád totiž krátko nato koordinoval s Moskvou zníženie ťažby v rámci kvóty “OPEC plus”. Pokiaľ ide o prezidentovo tvrdenie, že korunnému princovi vyjadril svoje obavy o ľudské práva, vysokopostavený saudský predstaviteľ túto výmenu poprel a prezidenta, ktorého povesť bájkara je dobre známa, v podstate označil za klamára.

Napriek tomu, tvrdil denník Financial Times: “hoci sa otvoril obvineniam z pokrytectva po tom, ako označil kráľovstvo za vyvrheľa, Bidenove rozpaky by stáli za zisk, keby podkopal Rusko Vladimira Putina. Takýto výsledok sa nedostavil. Zdá sa, že saudskoarabský autokratický korunný princ sa odvtedy priblížil k Putinovi.”

Problém sa netýka len Moskvy. V auguste Saudi predstavili svojho nového ekonomického favorita, Peking: “Najväčšia svetová spoločnosť vyvážajúca ropu Saudi Arabian Oil Company (Saudi Aramco) podpísala memorandum o porozumení s China Petroleum & Chemical Corporation (Sinopec). Podľa oficiálneho vyhlásenia spoločnosti Aramco dohoda načrtáva “cesty strategickej spolupráce medzi spoločnosťami Aramco a Sinopec a podporuje dlhodobé vzťahy medzi oboma spoločnosťami a ich existujúcimi spoločnými podnikmi v Číne a v kráľovstve”.” Keďže čínska ekonomika, a teda aj dopyt po rope, naďalej rastie, bude rásť aj úloha Pekingu v KSA.

Korunný princ pokračuje vo svojom takmer osem rokov trvajúcom vražednom útoku na susedný Jemen. Jeho pôvodný útok bol čisto mocenskou politikou, ktorou sa snažil obnoviť funkciu poddajného jemenského prezidenta Abdrabbuha Mansúra Hádího. Jeho zosadenie bolo len posledným kolom desaťročia trvajúceho vnútropolitického konfliktu v Jemene, ktorý sa USA vôbec netýkal. S podporou Washingtonu však Saudi a Emiráti páchali masové vraždy a chaos. Bolo uskutočnených približne 25 000 leteckých útokov, pri ktorých zahynulo alebo bolo zranených takmer 20 000 civilistov. V dôsledku vojny zomrelo takmer 400 000 Jemenčanov na choroby, podvýživu a iné.

Americké dodávky zbraní posilnili praktiky Rijádu. Jordan Cohen a Jonathan Ellis Allen z Cato Institute poznamenali, že “dôkazy naznačujú, že Spojené štáty posilňujú neľudskú politiku Saudskej Arábie v Jemene. Americká armáda cvičila saudských pilotov, dodávala Saudskej Arábii zbrane za miliardy a udržiavala saudské lietadlá a muníciu. Je nepredstaviteľné, že by Saudská Arábia mohla v Jemene porušovať ľudské práva na rovnakej úrovni bez vojenskej podpory USA.” Počas Trumpovho prezidentovania ministerstvo zahraničných vecí dokonca varovalo, že americkí predstavitelia by mohli byť vinní z vojnových zločinov, keďže umožnili brutálne útoky na civilistov.

Politika USA na Blízkom východe je katastrofou. Za posledné dve desaťročia Washington vynaložil bilióny dolárov na zničenie iných krajín vrátane Iraku, Líbye, Sýrie a Jemenu. Posledné tri menované krajiny v skutočnosti prestali existovať. Spoločnosti boli spustošené a hospodárstva zničené. Zahynuli státisíce civilistov. Americkí predstavitelia sa však zjavne nepoučili a neustále opakujú minulosť.