Bratislava 7. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Na Slovensku má prísť k veľkej „demokratickej“ zmene. Kto však má tú zmenu viesť? Bude to napokon predsa veľký „zaľuď“ Andrej Kiska? Alebo napokon ešte niekto úplne iný?

„Bratislavská kaviareň“, ako pobočka washingtonskej či bruselskej kaviarne, cez všetky svoje masmediálne i politické kanály už dlhšie avizuje, že po voľbách 2020 má na Slovensku prísť k veľkej „demokratickej“ zmene. Ohlásili príchod novej generácie zbrusu nových politikov, ktorí nastolia spravodlivosť, nehádanie sa, nekorupciu a prosperitu.

Ibaže ak v minulosti pohľad do opozičných parlamentných lavíc vyvolával skôr úsmev a rozpaky, teraz to nie je o nič lepšie, ba naopak. V čele bloku, ktorý by mal zmenu viesť, stojí zatiaľ dvojica nevýrazných a typologicky nevhodných lídrov, z ktorých jeden je beznádejne nespôsobilý nielen pre svoje drogové úlety, a druhý by neuspel ani na majstrovstvách sveta v nenápadnosti, lebo by si ho porota nevšimla.

Konečne sa však začína jasnejšie rysovať obrázok možného budúceho vývoja, ktorý niektorí očakávali od samého začiatku. Zdá sa, že na čelo nástroja, ktorý Slovensko oplodní radostnou zmenou, by naozaj mohol prísť veľký „zaľuď“ Andrej Kiska, ktorý tu na to bol dlhodobo pripravovaný.

Keby bol Kiska od samého začiatku deklarovaný ako líder zaľuďovo-spoločne-progresívne-kresťansko-demokratickej partie, tak by mali ľudia dlhé mesiace na to, aby premýšľali o jeho podnikaní, daňových priznaniach či výbere partnerov pri kúpe pozemkov. A to by asi nebolo pre volebný výsledok príliš dobré.

Preto si mnoho ľudí myslí, že to môže dopadnúť podobne ako v prípade prezidentských volieb, keď volebný tím najprv nechal Mistríka ohádzať všetkými argumentačnými hnilými paradajkami, ktoré boli poruke, aby v poslednej chvíli vystúpila na trón princezná v nepoškvrnenej elegantnej róbe, keď už nebol čas sa bližšie zaoberať pikantnosťami zo skládky a podobnými vecami.

Samozrejme, či tým, kto bude stáť v čele, bude samotný Kiska, alebo niekto iný, to sa ukáže možno až začiatkom roka. Zatiaľ sa o tom dá iba špekulovať, hoci určité náznaky tu sú. Niektorí sa napríklad pýtajú, prečo Veronika Remišová odišla zo strany, ktorá mala vtedy sedem percent, do strany, ktorá mala šesť percent. Alebo čo znamenalo Beblavého vyjadrenie priamo na ustanovujúcom sneme zaľudí, kde účastníkov otvorene vyzval, aby sa v parlamentných voľbách pridali ku koalícii PS/Spolu.

A potom sú tu tie bombastické prieskumy od agentúry Vox, s výsledkami diametrálne odlišnými od výsledkov iných agentúr. Podľa nich by v apríli vtedy ešte bezmenná strana Andreja Kisku dokonca vyhrala voľby so ziskom 18 percent hlasov (PS/Spolu 13 percent) a v októbri by údajne mala 13,8 percenta (PS/Spolu 11,1 percenta), hoci iné prieskumy hovoria trvale o nejakých šiestich percentách. Tie uletené hausnumerá sú ideálnym prostriedkom na to, aby si ľudia zvykali na myšlienku, že by zaľuďové preferencie mohli preskočiť tie progresívno-spoločné a Kiska by sa tak celkom prirodzene stal lídrom opozície. Inak sa to totiž bude voličom zle vysvetľovať…

Predseda výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha tvrdí, že personálne súvislosti medzi týmito liberálnymi politikmi sú pod kontrolou ítečkovej spoločnosti Eset, ktorej majitelia dlhodobo podporovali a podporujú všetky odnože „novej opozície“, a ktorá súčasne podľa ruských zdrojov spolupracuje s tajnými službami USA. Aj Blaha je preto toho názoru, že Eset plánuje scenár zo spájania kandidátov v prezidentských voľbách napodobniť aj v budúcoročných voľbách do NR SR a tvrdí, že „čas veľkého spájania sa blíži”.

A čo „národné sily“? Budú sa tiež snažiť o spájanie, alebo ten zástup nových i starších „národných“ straničiek úspešne bude pokračovať vo svojej mimoparlamentnej kariére a v odčerpávaní národných hlasov väčším stranám?

Ivan Lehotský