Môj profil 
Predplatné
Rezort v tejto súvislosti vyhlásil, že len týždeň po tom, ako poslanci parlamentu schválili programové vyhlásenie novej vlády, sa začína s jeho plnením. Krátko po nástupe zrušila ministerka Žitňanská 46 voľných sudcovských miest, ktoré určil v závere pôsobenia na okresných súdoch jej predchodca Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). „Chcem, aby nové výberové konania na sudcov prebehli už podľa nových pravidiel,“ oznámila dnes v tlačovej správe.
Zmeny právnej úpravy výberových konaní, ktoré uskutočnil Borec, podľa Žitňanskej spôsobili zníženie nárokov pre vstup uchádzačov do justície a zvýšenie subjektívneho prvku v ich hodnotení. „Ten odôvodňuje aj pochybnosti o objektívnosti a nezávislosti rozhodovania výberových komisií,“ uviedla.
Predstavené zmeny podľa ministerstva zvyšujú nároky pre vstup uchádzačov do justície. Za kľúčový návrh označilo zavedenie jednotného hodnotiaceho hárku pre hodnotenie ústnej časti výberových konaní, čo je záväzok z programového vyhlásenia vlády. Ide o opatrenie, ktoré pred parlamentnými voľbami presadzovala iniciatíva Štrngám za zmenu.
Takáto zmena podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu objektivizuje kritériá na hodnotenie uchádzačov o funkciu sudcu. „Výberové komisie budú v zmysle návrhu používať pri výberových konaniach rovnaké hodnotiace hárky s jednotnými kritériami, a to aj pri ústnej časti výberového konania,“ vysvetlil Bubla s tým, že doteraz bolo na rozhodnutí člena výberovej komisie, koľko z možných 24 bodov pridelí v ústnej časti uchádzačovi.
„Po novom budú hodnotené zručnosti a schopnosti jasne špecifikované aj so stanoveným maximálnym počtom bodov za každé kritérium,“ ozrejmil hovorca ministerstva. Žitňanská zároveň zvýšila maximálny počet bodov, ktoré môže uchádzač získať v písomnej časti. Tá je podľa nej objektívnejšia ako ústna. „Nebude sa môcť stať, že ústna časť pohovoru preváži nad písomnou,“ zdôraznil Bubla.
Hodnotiace hárky jednotlivých členov výberovej komisie majú byť zároveň zverejňované, vďaka čomu bude možné porovnať postup členov výberovej komisie pri hodnotení konkrétneho uchádzača. Vyhláška prináša aj ďalšie zmeny. Rozširuje databázu prípadových štúdií z 50 na 100, pričom táto by sa mala podľa potreby obmieňať.
Prípadová štúdia obsahuje opis možnej, prípadne skutočnej situácie, ktorej písomné riešenie navrhne uchádzač. Má platiť, že štúdia vylosovaná pre potreby výberového konania sa už nebude môcť použiť v ďalších výberových konaniach v tom istom kalendárnom roku. Databáza prípadových štúdií po novom už nebude zverejnená na webe ministerstva.
Sprísnia sa aj nároky na jazykovú pripravenosť budúcich sudcov. Databáza textov v cudzom jazyku, ktoré uchádzač pri výberovom konaní prekladá, už nebude zverejnená na webe ministerstva. „Opäť platí, že rovnaké texty sa v tom istom kalendárnom roku vo výberovom konaní nepoužijú,“ doplnil Bubla.
Žitňanská tiež navrhla zrušiť možnosť absolvovať preklad z cudzieho jazyka v ruštine. Poukázala pritom na to, že relevantná medzinárodná judikatúra si vyžaduje znalosť anglického, nemeckého či francúzskeho jazyka.
