Môj profil 
Predplatné
Urobiť tak mohli už 19. apríla tohto roku, po odpykaní 25 rokoch trestu, tak ako iní na doživotie odsúdení väzni. Zatiaľ nie je známe, či využili možnosť požiadať príslušný súd o prepustenie prostredníctvom svojich obhajcov. TASR o tom v utorok informovali justičné zdroje. Obaja vrahovia si v súčasnosti naďalej odpykávajú doživotný trest v ústave v Leopoldove.
O podmienečnom prepustení je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva (v tomto prípade Okresný súd v Trnave). Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Proti rozhodnutiu o podmienečnom prepustení je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Masaker Vietnamcov ostane, popri dunajskostredskej poprave desaťčlennej Pápayovej skupiny z marca 1999, natrvalo zapísaný v dejinách slovenskej kriminalistiky ako jeden z najhroznejších. Odohral sa 8. apríla 1994 v sklade súkromnej firmy DUK na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Vtedy 23-ročný Matta a 24-ročný Hauser zavraždili samopalom Škorpión troch dospelých mužov vo veku 35, 35 a 34 rokov, dve ženy vo veku 32 a 33 rokov, z ktorých jedna bola tehotná, a udusili osemmesačné dieťa. Usmrtené obete našla žena, ktorá rodine vypomáhala pri opatere dieťaťa.
Motívom bol lup v rôznych menách vo výške viac ako 1,1 milióna korún. Dvojica vrahov ulúpila 150.000 korún, 4000 mariek, 29.712 dolárov a 30.000 šilingov, teda spolu najmenej 1,137 milióna korún. Páchatelia následne ušli do Nemecka. Keď sa o niekoľko dní vrátili a znovu chceli odísť do zahraničia, polícia ich zadržala na hraničnom priechode v Petržalke. Policajný zbor SR v spolupráci s Interpolom zaistil aj časť ukradnutých peňazí.
Súdne pojednávanie sa začalo pred vtedajším bratislavským Mestským súdom 15. mája 1995. O deväť dní neskôr súd vyhlásil rozsudok – doživotné tresty odňatia slobody. Predseda senátu Juraj Kliment vtedy rozsudok zdôvodnil tým, že trestný čin spáchali obžalovaní po predchádzajúcej príprave brutálnym a zavrhnutiahodným spôsobom, nedá sa ničím napraviť a oprávnene pobúril verejnosť. Pre spoločnosť bol stupeň jeho nebezpečnosti veľmi vysoký, preto si pred páchateľmi vyžaduje účinnú ochranu. Napriek mladému veku vrahov nebola nádej, že by ich bolo možné napraviť trestom odňatia slobody od 15 až do 25 rokov.
Následne vo februári 1996 senát Najvyššieho súdu SR (NS SR) uznesením zamietol odvolania Mattu a Hausera voči rozsudku Mestského súdu. NS SR v uznesení uviedol, že odvolanie oboch páchateľov nie je odôvodnené, pretože prvostupňový súd objektívne zvážil všetky dôkazy. Pri vynesení rozsudku vychádzal, okrem iného, z posudkov znalcov, podľa ktorých ani u jedného z vrahov nemožno predpokladať dlhoročným trestom odňatia slobody resocializáciu.
