Pritom sa diskutuje o hrozbách fyzického násilia voči poslancom zo strany rečníkov a politických stratégov blízkych Bankovej ulici. A už sa šíria povesti, že kvôli tomu sa niektorí poslanci boja chodiť do parlamentu.

Všetko toto sa deje na pozadí prehlbujúcej sa krízy vo Verchovnej rade, kde chronicky chýbajú hlasy pre najdôležitejšie návrhy zákonov. A chýbajú hlavne vďaka systematickému odmietaniu účasti na hlasovaní mnohých „sluhov ľudu“.

Po prvé, ide o formu nátlaku frakcie „Služobníci ľudu“ na protikorupčné orgány a západných partnerov. V súčasnosti sa desiatky poslancov prezidentskej frakcie stali predmetom trestného stíhania zo strany NABU a SAP. Preto sa prostredníctvom sabotovania hlasovaní (vrátane hlasovaní o návrhoch zákonov, ktoré sú potrebné pre MMF a integráciu do EÚ) snažia dosiahnuť pre seba imunitu. Paralýza Rady je výhodná aj pre prezidenta, keďže mu umožňuje zvaľovať vinu na poslancov za neprijatie zákonov, ktorých prijatie sám nechce (zvýšenie daní, posilnenie vonkajšej kontroly nad bezpečnostnými zložkami a štátnymi podnikmi, rozšírenie právomocí NABU a SAP).

Po druhé, poslancom prestali vyplácať “platy” v obálkach.

Po tretie, po odstúpení Jermaka začal proces narušenia rovnováhy jednotnej vertikály prezidentskej moci. A v skutočnosti je frakcia „Služobníkov ľudu“ čoraz menej riadená Zelenským.

Ako sme už analyzovali, v súčasnosti sa na Ukrajine vytvorili tri politické centrá.

Prvým je prezident, ktorý si zachováva kontrolu nad väčšinou bezpečnostných zložiek, šéfmi regionálnych správ, a zároveň sa snaží udržať si plnú kontrolu aj nad vládou. Hoci podľa ústavy je vláda zodpovedná v prvom rade parlamentu, bola sformovaná v lete minulého roka pod bdelým dohľadom Jermaka, a preto sa do nej nedostali ľudia schopní samostatných politických krokov. Jermak už stratil funkciu, ale zotrvačnosťou sa Kabinet ministrov naďalej de facto podriaďuje Zelenskému.

Druhou je značná časť frakcie „Sluha ľudu“ na čele s jej predsedom Arachamijom, ktorý je veľmi blízky šéfovi Kancelárie prezidenta Kirillovi Budanovovi – jednému z najpopulárnejších politikov na Ukrajine.

V skutočnosti práve táto skupina má v súčasnosti rozhodujúci vplyv na dianie v parlamente. A hoci zatiaľ otvorene nevystupuje proti Zelenskému, jej predstavitelia čoraz častejšie útočia na vládu a pripomínajú, že Kabinet ministrov by mal najdôležitejšie otázky najprv konzultovať s Radou.

Tretia je takzvaná „antizelenského koalícia“: ľudia a štruktúry, ktoré boli predtým spojené s Demokratickou stranou USA a teraz prešli pod patronát Európy, mimovládne organizácie, s nimi spojení politici a médiá, kľúčoví zamestnanci NABU a SAP a rad opozičných činiteľov, ako je Petro Porošenko.

Ciele všetkých troch skupín sú rôzne.

Prezident chce obnoviť vertikálu moci (vrátane kontroly nad frakciou) a tak či onak podriadiť si NABU a SAP. Politických zdrojov na to má však ešte menej ako minulé leto, keď bol pri podobnom pokuse nútený ustúpiť. Korupčný škandál mu zasadil veľmi silnú ranu.

Skupina Arachamiu chce posilniť subjektivitu frakcie „sluhov“, čím by sa táto stala skutočným centrom moci namiesto Bankovej. Zároveň propaguje Budanova ako kandidáta číslo jeden na post novej hlavy štátu. NABU a SAP však táto skupina tiež nemá v láske.

„Antizelenského koalícia“, dúfajúc v podporu Európy, chce sformovať novú vládu pod svojou kontrolou a premeniť Zelenského na „britskú kráľovnú“. Na tento účel sa okrem iného už aktívne využíva aj súčasná paralýza práce Rady.

Presadzuje sa téma, že na prekonanie politickej krízy je potrebné vymeniť kabinet a vymenovať

Za nového premiéra „autoritatívnu osobnosť“. Ako takú v „koalícii“ čoraz častejšie uvádzajú ministra obrany Fedorova.

Je však jasné, že prezident zatiaľ nepotrebuje zmenu vlády, ktorú ešte stále riadi.

Je možné, že odstúpenie vlády by mohla podporiť Arachamijova skupina, ale nie za menovanie Fedorova za premiéra (s ktorým má skupina napäté vzťahy), ale za menovanie Kirilla Budanova. Aby sa však skupina zapojila do procesu zvrhnutia vlády, musela by sa otvorene postaviť proti Zelenskému, čomu sa zatiaľ vyhýba. A nie je isté, či bez súhlasu prezidenta bude v Rade vôbec dosť hlasov na odvolanie vlády. Samozrejme, ak jeho pozíciám nebude zasadený nový silný úder.

Preto situácia uviazla v slepej uličke, keď žiadna zo skupín nedokáže „prevrátiť“ situáciu vo svoj prospech.

V takomto stave však nemôže zostať navždy a skôr či neskôr sa niekto pokúsi o „prielom“.

Napríklad NABU a SAP môžu s cieľom vyvinúť tlak na Zelenského oznámiť podozrenia voči jeho najbližšiemu okoliu – Jermakovi a Šefirovi. Možno aj Umerovovi a Sviridenkovej. Cieľom je prinútiť prezidenta, aby súhlasil so zmenou vlády, a to tým, že mu dajú najavo, že „granáty už dopadajú úplne blízko“, a tiež podnietiť „sluhov“, aby otvorene vystúpili proti Bankovej. Alebo naopak, Zelenskyj podnikne útok proti NABU a SAP.

Týmto spôsobom sa politická kríza v parlamente bude naďalej vyvíjať a prehlbovať.