Opozícia aj s aktivistami odmietajú zobrať na zreteľ, že aktualizovaný zákon o mimovládkach, ktorý je podľa Ústavného súdu v rozpore s Ústavou, by umožnil občanom väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o sledovanie prepojení kto-koho financuje. Dokonca sa u nás darí mediálne vytvárať obraz, ako keby žiadne zahraničné vplyvy neexistovali (hoci škandál s britskými peniazmi pred voľbami do europarlamentu preukázal opak). Avšak tok peňazí nemožno ignorovať – vplyv lobistických skupín je zjavný aj na pôde Európskej únie, a dokonca v šokujúcom rozsahu. Veď v roku 2025 mali dať korporáty okolo 363 miliónov eur práve na účel ovplyvňovania tvorby politík.

30 000 lobistov sa túla chodbami

Podľa dostupných dát sa až do 30 000 lobistov, teda špecialistov vybraných na presadzovanie záujmov určitých skupín v politických kruhoch, túla chodbami európskych inštitúcií. Podľa rovnakých zdrojov väčšinou lobisti zastupujú veľké korporáty typu Meta, Microsoft, Shell, Bayer, Novartis a ďalšie. Čiže ide o primárne biznis – snahu vyrokovať čo najvýhodnejšie podmienky pre tú-ktorú firmu, prípadne získať výhody pred konkurenciou (azda si niekto nemyslí, že „deregulačná päťročnica” pre firmy, o ktorej sme písali zvlášť, bola prijatá len tak…). Hovoríme pritom o sférach života, ktoré zasahujú nás všetkých: či už ide o potravinový či farmaceutický priemysel , bankovníctvo, alebo otázky súkromia v online priestore.

Na tento účel sú poverené osoby buď zvnútra korporátu, alebo prostredníctvom externých špecialistov. Európa síce má akýsi register lobistov, avšak funguje na báze dobrovoľnosti. Tak povedzte, ako si môžeme byť istí, že sa tam všetci radostne nahlásili, a koľko ďalších asi tak funguje „v tieňoch”…

Tak či onak je aktuálne číslo tých zapísaných šokujúce: 17 098. Medzi nedávno registrovanými nájdete známu medzinárodnú značku: Transparency International (Slovinsko). Čiže výnimočne nejde o biznis, ale mimovládku (podľa štatistiky je nekomerčných lobistov v EÚ spolu 4868).

A toto je legálny spôsob, akým môže presadzovať svoje záujmy na európskej pôde

Pýtam sa však, koľko z komerčných lobistov asi tak plánuje vplývaním na zákonodarcov zlepšiť život obyčajným ľuďom (alebo aj vlastným zamestnancom). Asi si to zaokrúhlime na pekné okrúhle číslo. Napriek tomu, že má v tejto sfére existovať etický kódex (máte byť vraj úprimní, dodržiavať pravidlá a zákony, a celkovo si plniť povinnosti voči štátu), je modus operandi špecialistov na ovplyvňovanie vplyvných ľudí jasný: získať si dôveru komisára, europoslanca, úradníka atď., a presvedčiť ich o tom, aby začali pracovať na implementácii vašich požiadaviek do legislatívneho procesu. Vypisovanie mailov je rýchle, ale niet nad komunikáciu medzi štyrmi očami. Šikovnejší lobisti sa dostanú do poradných orgánov, odkiaľ môžu pracovať na tom, aby europoslanci prinášali pozmieňováky k jednotlivým návrhom zákonov na základe ich požiadaviek – inými slovami, budú im robiť užitočných idiotov (veď niekedy možno ani nevedia, že sú pod vplyvom cudzích záujmov) …

Reč teda vôbec nemusí byť o priamej finančnej injekcii, ako by si človek mohol na prvý pohľad myslieť. „Kupovanie si” ľudí sa podľa investigatívcov deje mäkkou formou, v rukavičkách – luxusné raňajky, koktejlové párty, či „podpora” charitatívneho večierku, foriem prejavenia „dobrej vôle” je nepreberné množstvo. Takto sa aj dotyčný úradník môže cítiť „nepoškvrnený” – veď len absolvoval pár stretnutí s múdrymi ľuďmi, ktorí mu vlastne priniesli veľmi inteligentné návrhy ako zlepšiť život nás všetkých.

Kto chce presvedčiť sám seba, výhovorku už si nájde.

Takže toľko k „suverénnemu rozhodovaniu” a „demokratickým procesom” v europarlamente.

Prečítajte si tiež:

• Kto v skutočnosti riadi mediálneho regulátora?
• Falošnej Leyenovej odrazu jadro nesmrdí. Dobehne ju minulosť?
• “Deregulačná päťročnica” môže ohroziť sociálne štandardy na pracoviskách