Von der Leyenová sa vyjadrila, že táto kampaň má zjednodušiť život podnikateľom tým, že im sníme z ramien regulácie, ktoré vnímajú ako bremeno. Tým sa má zvýšiť európska konkurencieschopnosť. Sociálni demokrati, ako aj obhajcovia práv zamestnancov (a podobní aktivisti) však šípia degradáciu sociálnych (ale aj environmentálnych) štandardov. Do akej miery môže zasiahnuť uvoľňovanie pravidiel práva pracujúceho ľudu?

„Jedna Európa, jeden trh”

Táto agenda je prirodzeným dôsledkom korporátneho lobingu (prinesieme na túto tému samostatný text – dáta vás budú šokovať). Teraz sa konečne otvára priestor pre seriózne mimovládky, aby zdvihli svoj hlas a nechali ho mediálne rezonovať – mám obavy, či sa pri ich eurocentrickom nastavení chytí aspoň niekto (na Slovensku asi ťažko, oficiálne sa vyjadril proti dereguláciám napríklad španielsky premiér Pedro Sanchez). O procese sa rokovalo minulý týždeň na samite EÚ pod heslom „Jedna Európa, jeden trh” (One Europe, one market). Cieľom implementovaných opatrení má byť „strategická autonómia a ekonomická bezpečnosť” Únie, čo by malo v ideálnom prípade viesť „k udržateľnosti európskej prosperity a sociálneho modelu” – aspoň takto tvrdí oficiálny výstup zo samitu. Podrobnosti k postupom, akými by chceli lídri dosiahnuť tento ambiciózny cieľ, si môžete prečítať TU. Mňa najviac zaujala otázka dostupných cien energií, bez čoho nie je možné konkurovať gigantom ako je Čína. Podľa materiálov EÚ chceme postupne znižovať ceny s tým, že si budeme vyrábať vlastné čisté energie (aby sme sa nemuseli spoliehať na externých dodávateľov v neistej geopolitickej situácii). Ak toto myslia vážne – vzhľadom na doterajšiu preferenciu vetra a vody napríklad pred jadrom, potom by mali – s prepáčením – vymeniť lieky.

Deregu…čo?

Povedzme si o deregulácii na horúcom príklade chemického priemyslu. Pod symbolický autobus môžu byť pri volaní po odbremenení výrobcov hodení občania tým spôsobom, že sa nemusia dozvedieť, aké potenciálne rizikové chemické látky obsahuje kozmetický výrobok, ktorý si práve zakúpili. Podľa poslednej (vlaňajšej) verzie balíčka „Chemicals Omnibus” (vlastný Omnibus dostane napríklad aj zbrojársky priemysel) totiž vyzerá situácia tak, že niektoré látky vôbec budú vyznačené na obale len maličkým písmom (upustenie od jednotných pravidiel formátovania textu na balení).

Viete, je rozdiel medzi zjednodušením práce – napríklad ubranie administratívnej záťaže a medzi pojmom deregulácia, teda uvoľnenie pravidiel. A ak uvoľnenie, tak kto určí zdravú mieru, a kedy už bola prekročená v neprospech konzumentov (resp. zamestnancov)?

Okrem toho by Brusel rád videl európske trhy zjednotené pod jednou ústrednou regulačnou mechanikou. Čiže nadradenie zákonodarstvu národných štátov. Ak toto nie je ďalšie odoberanie suverenity členských štátov kúsok po kúsku (o potvrdení manželstiev rovnakých párov či vydávaní dokladov transosobám sme písali niekoľkokrát), potom už neviem…

Jeden krok vpred, dva dozadu

Je to vlna, na ktorú sme nastúpili v roku 2024, a pokračovať by mala podľa všetkého do 2029. Otázka znie, či proklamované zvýšenie konkurencieschopnosti nie je iba ďalšie ľúbivé heslo – nové opíjanie verejnosti rožkom.

A po ďalšie, ak naozaj „rozviažu ruky” veľkovýrobcom, obavy odborov z možného zneužívania tohto uvoľneného postavenia sa môžu veľmi rýchlo ukázať ako opodstatnené. Brusel teda riskuje, že pri zníženom dohľade úradov sa pracovné prostredie a benefity, o ktoré sa bežný zamestnanec musel roky zasadzovať, postupne vrátia do minulých koľají. Môže sa zvýšiť  neistota pri udržateľnosti pracovného miesta (nevýhodné zmluvy), odborom sa teoreticky skomplikuje vyjednávacia situácia (veď bude platiť, že „business first”), o rizika straty zamestnaneckých benefitov ani nehovoriac. Upozorňovali na to ekonómovia už na začiatku vyhlásenej „päťročnice”.

Pokiaľ Európska komisia dokáže svoje rozhodnutia dobre mediálne predať, potom sa na malého človeka veľmi rýchlo zabudne. Čo na tom, že sa mu môže zhoršiť bezpečnosť pri práci alebo sa zvýši tlak na jeho výkon? Čo na tom, že kvality života robotníckej triedy sa môže opäť zhoršiť?

Ale je to nakoniec práve práca Európskeho parlamentu, ktorá nás dostala do súčasného krízového stavu, z ktorého teraz rovnakí ľudia hľadajú rýchlo-rýchlo cestu von kadejakými „omnibusmi”. Svedčiť to môže o niekoľkých veciach – buď sa nechali nahovoriť na svoje minulé rozhodnutia „externými zdrojmi”, alebo sú jednoducho takí…

Jednoduchí.

Prečítajte si tiež:

• Falošnej Leyenovej odrazu jadro nesmrdí. Dobehne ju minulosť?
• Kto v skutočnosti riadi mediálneho regulátora?
• Dostane sa vôľa transľudí nad zákon? Je tu prvý precedens