Agresívne kroky Washingtonu a Tel Avivu proti Iránu budú mať katastrofálne následky pre všetky arabské monarchie v regióne, uviedol v relácii Dialogue Works bývalý dôstojník spravodajskej služby amerického námorníctva a zbrojný inšpektor Scott Ritter. Irán má pritom rôzne spôsoby ako sa týmito americkými vazalmi môže vysporiadať. V komentári k útokom na strategicky dôležité ložisko Južný Pars zdôraznil, že Teherán prešiel od slov k činom. Teherán zvolil stratégiu tvrdého nátlaku, aby prinútil krajiny Perzského zálivu skrotiť ambície USA a Izraela. Podľa neho iránske vedenie vždy jasne vytyčovalo „červené čiary“ a tentoraz budú dôsledky fatálne pre tých, ktorí podporovali agresiu. „Dôsledky útoku na Južný Pars budú znamenať koniec ropného priemyslu Saudov, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu a Bahrajnu – teda každého štátu, ktorý tak či onak prispel k tejto intervencii,“ konštatoval Ritter. Pochopiteľne nedostatok ropy a plynu sa prejaví vo všetkých odvetviach po celom svete a navyše konflikt sa kriticky dotkne aj ďalších komodít. Pozrime sa spoločne ktorých a aké môžu byť dôsledky.

Kríza na trhu s hnojivami

Kríza v Perzskom zálive, ktorá viedla k faktickej blokáde Hormuzského prielivu, spôsobila bezprecedentný kolaps na trhu s agrochemikáliami. Touto trasou prechádza približne tretina svetového námorného obchodu s hnojivami – predovšetkým s dusíkatými, fosforovými a sírovými hnojivami. K odberateľom sa nedostáva približne 3–4 milióny ton mesačne, informovali zdroje z OSN. Tieto výpadky hrozia zasiahnuť potravinovú bezpečnosť krajín severnej Afriky a Ázie, ktoré sú silne závislé od dovozu hnojív cez Hormuzský prieliv. Ďalšie riziká predstavuje rast cien ropy a všeobecné narušenie logistiky, ktoré zasahujú globálnu ekonomiku a vyvolávajú zdraženie potravín. Za týchto podmienok sa kľúčovou otázkou stáva, či budú alternatívni dodávatelia, vrátane Ruska, schopní kompenzovať deficit a stabilizovať trh.

Hlavní vývozcovia v regióne – Katar, Saudská Arábia, Omán a Spojené arabské emiráty – boli nútení obmedziť alebo úplne zastaviť dodávky. Za týchto podmienok ceny močoviny od konca februára vzrástli o 30–40 % a v niektorých segmentoch až o 60 %. Strategické zásoby pritom prakticky neexistujú, čo zhoršuje krízu uprostred výsevnej kampane na severnej pologuli. Hlavný ekonóm Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Maxim Torero uviedol, že rast cien močoviny bol len prvým prejavom širšej krízy, ktorá zasahuje celé spektrum hnojív prechádzajúcich cez Perzský záliv. A to nielen prepravu, ale aj celý výrobný reťazec. Podľa odhadov Torera sú osobitné riziká spojené s tromi kategóriami produktov. Predovšetkým ide o amoniak, ktorý sa považuje za kľúčový medziprodukt pri výrobe dusíkatých hnojív – vývoz z tohto regiónu pokrýva 20–30 % potrieb svetového trhu. Okrem toho sa pod tlak dostali fosfátové hnojivá, ktorých ceny už rastú. Tretia kategória – zložky obsahujúce síru, potrebné na výrobu fosfátových hnojív, ktoré tiež prechádzajú cez Hormuzský prieliv.

„Kľúčovým momentom je skutočnosť, že kríza má systémový charakter pre trh s hnojivami: pri faktickom zastavení dodávok jednej tretiny svetového obchodu – 3–4 miliónov ton mesačne – a pri absencii strategických zásob sa deficit netýka len jedného produktu, ale celej bilancie živín potrebných pre poľnohospodárstvo,“ zdôraznil Torero.

Najzraniteľnejšie krajiny

Najviac pociťujú dôsledky krajiny severnej Afriky a krajiny južne od Sahary. Nie sú len závislé od dovozu hnojív, ale sú vo všeobecnosti citlivé na rast cien potravín. Aj krajiny s rozvinutou výrobou hnojív zostávajú v ohrození kvôli celkovej inflácii na svetových trhoch. „Egypt, napriek tomu, že je veľkým výrobcom hnojív a má relatívne nízku závislosť od dovozu z krajín Perzského zálivu, zostáva z hľadiska potravinovej bezpečnosti mimoriadne zraniteľný kvôli vysokej závislosti od dovozu základných produktov a citlivosti na rast svetových cien,“ povedal Maxim Torero.

Podľa neho najväčšie straty utrpia krajiny, ktoré sú vysoko závislé od dovozu potravín, majú obmedzené rozpočtové možnosti a už aj tak čelia ekonomickým alebo klimatickým problémom. „Africké krajiny sa vo všeobecnosti nachádzajú v zóne vysokého rizika, pretože sú silne závislé od dovozu hnojív a majú obmedzené možnosti kompenzovať cenové šoky,“ dodal. Napríklad Sudán získava až 54 % hnojív vďaka dodávkam cez Perzský záliv a na pozadí pretrvávajúceho konfliktu a obmedzených zásob existuje vysoké riziko potravinovej krízy v krajine. Významná závislosť od dovozu dusíkatých a fosforových hnojív sa pozoruje aj v Somálsku (asi 30 %), Keni (26 %), Tanzánii, Mozambiku, Nigérii a Ghane. Podľa odhadov OSN môže ďalšie zdraženie hnojív znížiť úrodu a ohroziť potravinovú bezpečnosť desiatok miliónov ľudí.

Svetoví lídri vydali vyhlásenie k Hormuzskému prielivu

Systémový charakter majú riziká aj v Ázii, kde sa sústreďuje hlavný dopyt po hnojivách. India je zo 40–50 % závislá od dodávok z Perzského zálivu a už vedie rokovania o núdzových nákupoch s inými dodávateľmi. V Pakistane a Bangladéši je časť výroby zastavená kvôli nedostatku plynu.

V Latinskej Amerike sa pod tlakom ocitla Brazília, ktorá je takmer úplne závislá od dovozu močoviny. Tieto výpadky môžu ovplyvniť produkciu sóje a kukurice. Aj rozvinuté ekonomiky – USA a európske krajiny – zaznamenávajú nárast cien o 30–50 %, hoci ich situácia zostáva stabilnejšia vďaka domácim kapacitám a alternatívnej logistike. Riaditeľka pre komunikáciu Medzinárodného menového fondu (MMF) Julie Kozaková varovala, že prerušenia dodávok hnojív v kombinácii s narušením dopravných reťazcov zvyšujú pravdepodobnosť globálneho rastu cien potravín.

A aký je dopad krízy na Slovensko?

Pre vysoké ceny energií obmedzil výrobu aj podnik Duslo Šaľa. Kým napríklad na prelome rokov stála jedna megawatthodina plynu na svetových trhoch do 30 eur, aktuálne je to vďaka vojne na Blízkom východe už vyše 50 eur. Tá ovplyvnila dodávky skvapalneného zemného plynu aj do Európy, ktorá sa navyše vďaka zelenému ošiaľu  a sebazničujúcim protiruským sankciám rúti do ekonomickej recesie. Duslo Šaľa v súčasnosti obmedzilo výrobu čpavku na technologické minimum, pričom produkcia hnojív zatiaľ beží. Pre podnik, akým je výrobca hnojív, znamená plyn jeden z najväčších vstupov a nákladov.

Aké sú šance nahradiť výpadok?

V krátkodobom horizonte nie je možné úplne nahradiť chýbajúce 3–4 milióny ton mesačne. Niektoré krajiny však dokážu čiastočne zmierniť dôsledky krízy. Významnú úlohu môže zohrať Maroko, ktoré kontroluje až tretinu svetového vývozu fosfátov. Jeho dodávky prechádzajú cez Atlantik a nezávisia od súčasnej krízy. V USA umožňuje prístup k lacnému zemnému plynu relatívne rýchlo zvyšovať výrobu dusíkatých hnojív. Čína je napriek vlastným vývozným obmedzeniam teoreticky schopná zvýšiť dodávky a Kanada podporiť trh vývozom draselných a fosfátových hnojív. Nie je závislá od dopravných ciest cez Hormuzský prieliv. Rusko je jedným z najväčších svetových vývozcov hnojív s podielom 20–25 % na globálnom obchode. Okrem toho disponuje značnými vývoznými kapacitami a stabilnou logistikou cez Baltské a Čierne more. Môže pri správnej koordinácii čiastočne kompenzovať deficit na svetovom trhu a stabilizovať ceny dusíkatých hnojív. Hoci možnosti zvýšenia ruského vývozu sú obmedzené vysokým využitím výrobných kapacít – až 85–90 %, čo znamená, že úplne nahradiť stratené objemy v krátkodobom horizonte nie je možné. Rusko sa však môže podieľať na formovaní novej konfigurácie trhu, kde začínajú hrať kľúčovú úlohu alternatívne trasy a dodávatelia.

Ceny ropy vystrelili

Okrem toho experti varujú pred rastom cien ropy, čo môže situáciu ešte zhoršiť. Podľa prognózy expertov banky Goldman Sachs môžu ceny ropy Brent prekonať historické maximum z roku 2008 – približne 147 dolárov za barel – ak sa prerušenie dodávok bude naťahovať. Ropní predstavitelia Saudskej Arábie predpovedajú, že cena ropy môže prekročiť až 180 USD za barel, ak konflikt v najbližšej dobe neskončí, informuje Wall Street Journal. Situáciu môže navyše vyhrotiť aj pokus USA o námornú blokádu alebo dokonca obsadenie iránskeho ostrova Khark (uzla, cez ktorý prechádza približne 90 % námorného vývozu iránskej ropy), aby donútili Teherán „otvoriť“ Hormuzský prieliv.

Akcie vo štvrtok padli, energie prudko rástli. Ropa prekročila 115 USD za barel, plyn v Európe zdražel viac než o tretinu

Zároveň Irán už začal samostatne riadiť prechod cez Hormuzský prieliv. Podľa údajov Lloyd’s List Teherán zorganizoval v prielive „bezpečný námorný koridor“ pre lode, ktoré získajú predbežné povolenie a pravdepodobne platia za prechod: podľa ich informácií aspoň jeden tanker zaplatil Teheránu približne 2 milióny dolárov. Kontrolu nad postupom vykonáva Zbor strážcov islamskej revolúcie (KSIR), a lode prechádzajú cez výsostné vody pri ostrove Larak, kde sily KSIR a prístavné služby overujú ich identifikáciu. O podmienkach prechodu rokujú viaceré krajiny, medzi nimi India, Pakistan, Irak, Malajzia a Čína. V súčasnosti sa povolenia vydávajú individuálne, KSIR však má v úmysle tento proces formalizovať: budúce lode budú musieť poskytovať informácie o vlastníkovi a konečnom mieste určenia.

Energetický kanibalizmus

Teherán hrá partiu ako skúsený veľmajster, keď prešiel od masových útokov k cielenému výberu obetí. Signál Japonsku o „zelenom koridore“ v Hormuzskom prielive nie je prejavom jeho dobrej vôle, ale chirurgickým rezom do koalície dovozcov. Keď jedným dovolia dýchať a druhých dusia, jednota Západu sa vyparí rýchlejšie ako ľahké frakcie ropy v horúčave. Cena ropy Brent v oblasti 120 dolárov už nie je cenou suroviny, je to daň za geopolitickú bezmocnosť. Približne 20 % svetového obchodu s energetickými surovinami sa stalo rukojemníkom geografie. Trh sa už nepozerá na grafy ťažby. Pozerá sa na grafy pohybu tankerov. Akákoľvek selektívna blokáda mení logistiku na lotériu, kde prehrou je zastavenie rafinérií po celom svete. Dolár sa zatiaľ drží nad vodou ako krehká bárka, ale rýchlo naberá vodu. Centrálne banky sú zahnané do kúta: buď dusia ekonomiku úrokovými sadzbami v snahe zastaviť energetickú infláciu, alebo sledujú, ako meny dovozcov, ako je indická rupia, dosahujú historické minimá. Toto už nie je kríza hodnoty komodít, je to kríza ich dostupnosti.

Héliová slučka a čipový hlad

Nedostatok vzácneho plynu hrozí úplným zastavením výroby mikročipov. Kríza sa zhmotnila tam, kde ju nečakali – v inertných plynoch. Zastavenie výroby hélia v Katare, ktorý pokrýva takmer tretinu svetového trhu, zasahuje výrobu polovodičov silnejšie než akékoľvek sankcie. Juhokórejskí giganti už diskontujú budúce zisky. Keď 200 kontajnerov s kritickou surovinou uviazne v zóne bojových operácií, digitálna ekonomika sa začne dusiť. Internetové káble v prielivoch sú len špičkou ľadovca, pod vodou sa skrýva paralýza celej high-tech výroby. Bez katarského hélia sa výroba čipov novej generácie stáva fyzicky nemožnou v doterajších objemoch.

Dlhopisový trh sa stal hlavným barometrom zúfalstva

Rast výnosov štátnych dlhopisov jasne naznačuje, že investori neveria v stabilitu fiškálnych systémov. Vláda sa snaží zapchať diery sloganmi, ale keď lietadlové lode utekajú z bojového poľa kvôli poruchám a nedostatku prostriedkov, trh s dlhopismi reaguje rýchlejšie ako akákoľvek spravodajská agentúra. Svet stojí na prahu prehodnotenia samotnej podstaty peňazí – z tlačiarenského stroja sa menia späť na energiu, ktorej je zúfalý nedostatok. Trh už nezaujímajú Trumpove reči o mieri. Pretože trh verí satelitným snímkam, nie sociálnym sieťam. Zvyšovanie vojenskej prítomnosti a blokáda Hormuzského prielivu prevážia akékoľvek verbálne vyjadrenia.

Ako kríza v Perzskom zálive zasiahne bežných spotrebiteľov v Európe?

Prostredníctvom účtov za kúrenie a potraviny. Rast cien hnojív a logistiky bude zahrnutý v cene tovaru minimálne na nasledujúce dva kvartály. Môže svet ostať aj bez čipov? Riziko je veľké. Zastavenie dodávok hélia z Kataru a neónu z oblastí iných konfliktov vytvára „ideálnu búrku“ aj pre výrobcov mikroelektroniky v Ázii.

Prečítajte si tiež:

• Snaží sa Trump uniknúť z iránskej pasce?
• Irán priznal vojenskú podporu od Ruska a Číny, nový blok mení globálnu rovnováhu síl
• Tri týždne vojny v Iráne a Trumpov hlavný problém