„Ak by kyberkriminalita bola krajinou, bola by treťou najväčšou ekonomikou na svete,“ uvádza sa v správe, pričom globálne škody by mali do roku 2028 dosiahnuť približne 14 miliárd dolárov.

Podľa experta na kybernetické riziká Martina Kreuzera zohráva čoraz väčšiu úlohu automatizácia. „Automatizácia dnes zohráva centrálnu úlohu,“ povedal s tým, že útočníci dokážu operovať efektívnejšie a presnejšie. Využívajú pritom „vysoko personalizované phishingové e-maily, automaticky generovaný malvér a syntetické identity, ktoré pôsobia mimoriadne presvedčivo“.

Novým trendom je tzv. agentická umelá inteligencia, ktorá dokáže konať autonómne, prijímať rozhodnutia a obchádzať obranné mechanizmy.

Najrozšírenejšou formou útokov zostáva ransomvér, pri ktorom hackeri zablokujú systémy a požadujú výkupné. Počet takýchto útokov podľa štúdie v roku 2025 vzrástol takmer o polovicu a pokračuje v raste aj v roku 2026. Výrazne pribúdajú aj koordinované útoky prostredníctvom sietí napadnutých zariadení, ktoré slúžia na zahltenie systémov.

Na vyššej úrovni sa kybernetická kriminalita prepája so štátnymi aktérmi. „Štátni aktéri patria medzi najprofesionálnejších hráčov v kybernetickom priestore,“ uviedol Kreuzer. Dodal, že ide o formu hybridnej vojny, kde sa čoraz častejšie využíva aj dezinformácia ako nástroj.

Hoci najväčšiu pozornosť priťahujú útoky na veľké firmy, väčšina incidentov sa týka malých a stredných podnikov. Zároveň ostáva problémom nízka miera poistenia kybernetických rizík, ktorá je výrazne nižšia než pri prírodných katastrofách.