Môj profil 
Predplatné
Podľa prognózy vývoja svetovej ekonomiky, zverejnenej v polovici apríla Medzinárodným menovým fondom, sa očakáva, že najväčší vplyv bude mať pandémia na ekonomiky Talianska, Grécka a Španielska. “Príjmy týchto štátov sú závislé na cestovnom ruchu, relatívne silnom postavení malých a stredných podnikov v jednotlivých ekonomikách týchto štátov a na službách,” povedal Sipko.
Tieto štáty dosahujú relatívne nízku konkurencieschopnosť svojich výrobkov na zahraničných trhoch v porovnaní s niektorými štátmi eurozóny, napríklad Nemeckom, Holandskom, Írskom či Rakúskom. “Tento nepriaznivý vývoj môže viesť k prehĺbeniu už začatého procesu reálnej divergencie medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny,” upozornil Sipko.
Výrazný pokles hospodárskeho rastu sa podľa ekonóma očakáva za všetky štáty eurozóny na úrovní mínus 7,5 % v roku 2020, oproti očakávanému pôvodne očakávanému rastu na úrovni 1,2 % v roku 2019. Tiež je pravdepodobný nárast miery nezamestnanosti zo 7,6 % v roku 2019 na 10,4 % v tomto roku.
Verejný dlh eurozóny by mohol podľa Sipku narásť z minuloročných 84,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 97,4 % v tomto roku. “Najvýraznejší nárast verejného dlhu sa odhaduje hlavne v tých štátoch eurozóny, ktoré sú najviac postihnuté súčasnou pandémiou, napríklad sa očakáva, že verejný dlh v Taliansku sa môže zvýšiť na úroveň 155,5 % HDP v tomto roku, oproti očakávanej prognóze na 134,8 % HDP v minulom roku,” povedal ekonóm.
Základnou úlohou štátov podľa Sipku zostáva zastaviť šírenie pandémie a postupne vytvoriť podmienky pre otváranie ekonomiky. Podľa predbežných odhadov niektorých inštitúcií mesačné zatvorenie ekonomiky môže viesť až k trojpercentnému poklesu celkového hospodárskeho rastu v rámci eurozóny. “Preto je potrebné, aby postupné otváranie ekonomiky bolo realizované vo vzájomnej súčinnosti pri očakávanom poklese a kontrole šírenia pandémie,” povedal ekonóm.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
