Vörös: Financovanie škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa nemení

Bratislava 2. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Poslanec NR SR Péter Vörös, spolu s odborníčkou strany Most-Híd Ildikó Mičúch, rokovali na ministerstve školstva, za účasti štátneho tajomníka Petra Krajňáka a riaditeľky Odboru pre výchovu a vzdelávanie národnostných menšín, Márii Prékop o novele nariadenia vlády, o ktorom sa v poslednom období objavili v tlači nesprávne informácie.

Nariadenie vlády č. 630/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, stanovuje pravidlá normatívneho financovania jednotlivých typov škôl. Predložená novela, ktorá je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovom konaní, zavedie 103%-ný normatív na žiaka základnej školy, ktorý sa učí jazyk národnostnej menšiny.

“Na ministerstve nás informovali, že navrhovaný zvýšený normatív sa týka škôl, ktoré vyučujú podľa Rámcového učebného plánu pre základné školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, platného od 1.9.2015. Ide najmä o formu vzdelávania vyučovania jazyka národnostných menšín s nižším počtom príslušníkov – rusínskeho, nemeckého, či ukrajinského jazyka,” informoval po rokovaní poslanec Péter Vörös, ktorý uviedol, že normatív na žiaka v prípade škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa nemení.

“Základné školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny (napr. maďarským) dostanú – tak ako doteraz – rovnaký normatív, t.j. 108% v porovnaní so základnými školami s vyučovacím jazykom slovenským. Zvýšený normatív v týchto školách je vyšší z dôvodu vyššieho počtu povinných vyučovacích hodín ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Zvýšený normatív kryje výlučne zvýšené náklady súvisiace s počtom vyučovacích hodín,” vysvetlil Péter Vörös.

Ako o tom informovalo ministerstvo školstva, školy, v ktorých sa žiaci učili aj jazyk niektorej národnostnej menšiny (školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny), zatiaľ nemali nárok na zvýšený normatív, hoci počet vyučovacích hodín bol v týchto inštitúciách o niečo vyšší ako na ostatných základných školách. Novela príslušného nariadenia má za účel doriešiť tento vzniknutý nesúlad.

“Táto diskusia ma utvrdila v tom, že je na čase novelizovať všetky zákony, ktoré za vzťahujú na fungovanie škôl s vyučovacím jazykom nár. menšín a je potrebné presne zadefinovať pojem národnostné školstvo a národnostné školy. Musíme určiť, ktoré typy škôl a školských zariadení sem patria a ako ich budeme financovať. V tomto je totiž naša legislatíva už vyše 20 rokov zmätočná,” dodal na záver Péter Vörös.

TASR o tom informovala tlačová tajomníčka strany Most-Híd Františka Dušíková.