Môj profil 
Predplatné
Od roku 1979, keď sa konali prvé voľby do EP, sa pokles počtu voličov neustále zvyšoval. Politikom sa darilo mobilizovať stále menej a menej ľudí a v zatiaľ posledných eurovoľbách v máji 2014 voličská účasť dosiahla úroveň iba 42,6 percenta. V roku 2009 predstavovala celková účasť 43 percent a v roku 2004 ešte 45,5 percenta voličov.
K tejto situácii paradoxne dochádza aj napriek tomu, že EP má viac právomocí. Po prijatí Lisabonskej zmluvy je EP rovnocenným s Radou Európskej únie (ministri členských štátov). Europoslanci v posledných rokoch svoje právomoci maximálne využívali a zamietli, zablokovali alebo zmrazili viacero návrhov zákonov Európskej komisie a podieľajú sa na podobe konečného znenia všetkých právnych textov, ktoré ovplyvňujú smerovanie Únie a každodenný život jej občanov.
“Vo väčšine členských štátov EÚ je neúčasť vo voľbách do EP vyššia ako vo voľbách do národných parlamentov. Rozdiel je v priemere 25 percentuálnych bodov a vidieť to na východe, ako aj na západe EÚ,” cituje AFP Oliviera Rozenberga, profesora z Centra pre európske štúdie na Parížskom inštitúte politických vied. Rozenberg je autorom knihy Európske voľby a Európsky parlament: Od vplyvu po ľahostajnosť.
Podľa Inštitútu Jacqua Delorsa, čo je názorový think-tank založený bývalým šéfom Európskej komisie, absentizmus voličov v eurovoľbách je “normálny jav”, lebo ide o voľby na nadnárodnej úrovni, ktorých význam sa občanom zdá byť menší než význam hlasovania na národnej či miestnej úrovni.
Prieskum Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v septembri 2018, naznačil, že len 48 percent Európanov sa domnieva, že ich hlas v Európskej únii zaváži, čo je oveľa menej v porovnaní so 62 percentami respondentov, ktorí si to isté myslia o národných voľbách.
V roku 1979 bolo hlasovanie povinné v troch z deviatich členských krajín vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) — v Taliansku, Belgicku a Luxembursku. Spolu predstavovali 26 percent voličov. Tento podiel klesol na približne päť percent po tom, čo Taliansko v deväťdesiatych rokoch 20. storočia upustilo od povinného hlasovania.
Povinné hlasovanie však nezaručuje automaticky vysokú mieru voličskej účasti, upozornila AFP. V roku 2014 absencia na eurovoľbách v Belgicku a Luxembursku bola nízka (od desať do 15 percent), avšak v Grécku to bolo na úrovni 40 percent a na Cypre až 56 percent.
V nadchádzajúcich eurovoľbách (23.-26. mája) bude hlasovanie povinné zo zákona v piatich členských krajinách EÚ — v Belgicku, Grécku, Bulharsku, Luxembursku a na Cypre.
Najslabšiu voličskú účasť v eurovoľbách v roku 2014 zaznamenalo Slovensko, keď poslancov do EP volilo iba 13 percent právoplatných voličov a absentizmus dosiahol “rekordnú” úroveň 87 percent.
Tento rok sa na Slovensku očakáva vyššia účasť, pretože stále viac občanov si uvedomuje negatívne zásahy Európskej únie do slovenskej legislatívy a celkový negatívny vplyv únie na fungovanie štátu.
.jpg)
.JPG)
