Praha (spravodajca TASR): Vo finálovom sobotnom bloku sa udeľovalo šesť sád medailí, tri v individuálnych pretekoch a tri v hliadkach. Singlistka Katarína Macová sa zo slovenských finalistov predstavila ako prvá a dobre nedopadla, keď po sporne pripísanej 50-sekundovej penalizácii obsadila 9. miesto. Veľká radosť v slovenskej výprave vypukla až vtedy, keď singlista Alexander Slafkovský skončil strieborný, so stratou 0,83 sekundy na zlatého Brita Florenceho, 6. miesto obsadil ďalší slovenský finalista v singli Matej Beňuš.

Katarína Macová, európska šampiónka spred troch rokov a tretia na MS v Čunove’2011, sa medzi 25 bránkami pokúšala zopakovať to, čo sa jej podarilo v kvalifikácii i semifinále, keď postupovala vždy z tretieho miesta. Žiadalo sa zapádlovať čas pod 130 sekúnd, no medzi piatou a šiestou bránkou eskimovala, na šiestej si zapísala 50 trestných sekúnd a pripravila sa o striebro. Alexander Slafkovský však nezakolísal, s čistou jazdou sa v cieli spontánne radoval a mal na to pádny dôvod, s premiérovým vzácnym kovom v individuálnych pretekoch vo svojej kariére na MS, dosiaľ mal na konte štyri zlaté výlučne v pretekoch tímov.

Strieborný Alexander Slafkovský prežíval v cieli asi najväčšiu radosť zo všetkých medailistov. Ani dobre nevedel, akým spôsobom ju vyplaviť na povrch, ruky vystreľoval do polohy víťaza, kanoe si roztancoval a pôsobil ako tanečník pri valčíku od Straussa. "Mám slzy v očiach, radosť sa nedá lepšie vyjadriť, 14 rokov čakania na prvú medailu bolo nekonečných. Je to fantastický pocit, dopredu ma hnala skvelá kulisa a tribúna vyzerala neskutočne, takýto pohľad by som prial každému."

Na trati mu po každej z 25 bránok vzrastala nádej na životný úspech. "Fyzicky to bolo náročnejšie ako technicky, no dalo sa všeličo pokaziť, v cieli som si odsledoval ako niektorí pohoreli, každá bránka rozhodovala o výsledku."

V semifinále Slafkovský presvedčivo nevyzeral, do finále postúpil z 9. miesta. "Lepšie sa mi šlo finále, naskočili mi síce dve trestné sekundy na poslednej protivodke, no nebol som si ich vedomý. Šiel som stredom bránky, našťastie penalizáciu potom zmazali, to však už nič nemenilo na tom, že som skončil strieborný. V cieli som vo chvíľach čakania prežíval niečo strašné, takisto ako deň predtým v semifinále. Rodičia Florenceho mi povedali, že trestné sekundy z môjho času zmazali, o to viac som si bol istejší, už s presvedčením, že by mi medaila nemala ujsť."

Vývrtky radosti Slafkovského vo vode boli dokonalé. "Dva eskimáky som si doprial symbolicky preto, že som skončil druhý, od radosti som si musel schladiť aj rozhorúčenú hlavu. Štvrtých miest už bolo u mňa počas kariéry strašne veľa, ani som ich nerátal a keby som skončil teraz rovnako, tak by som sa poriadne naštval. Na ME nemám zatiaľ titul, zbieram len druhé a tretie miesta, no na MS som bol doteraz najvyššie piaty v Tacene 2010. Od roku 1999 som urobil kus cesty a dospel som až do striebornej Troje."

Alexander Slafkovský bude čoskoro otcom. "Od októbra budeme spolu s priateľkou Jelkou traja. Teraz mi odpadol jeden kameň zo srdca, druhý sa spojí aj s prekvapením, či to bude dcérka, alebo syn. Na Troju budem mať odteraz krásne spomienky, posledné tri roky sa mi tu dobre jazdilo, do Prahy som sa vždy rád vracal. Trať z jednej strany na druhú ma dokonale vyšťavila, chýbala mi plynulosť s vodou, bolo treba len dodržať nájazdy do bránok v správnej línii. Natrápil som sa a konečne dočkal sladkej odmeny."

Tréner Stanislav Gejdoš pripravuje Slafkovského tretí rok. "Bol to aj na neho nápor, na výsledok sme v takejto veľkosti len dlho čakali, takže konečne," dodal Alexander Slafkovský, prvý medailista na MS v pražskej Troji v slovenskej výprave.

Stannislav Gejdoš si striebro v role trénera Slafkovského taktiež užíval. "Nebola to príliš stabilná sezóna, Praha mala byť vrcholom a vyšlo to. Je to náš najväčší úspech, Sašova jazda mala iskru a myšlienku, splnil do bodky, čo si predsavzal. Myslel som si, že jeho čas vystačí na štvrtú, alebo piatu priečku, nakoniec sa však ukázalo, že jazdu mal pod kontrolou s minimom chýb. V cieli som prežíval príjemné chvíle čakania, so šteklením v podbrušku, keď súperi odpadávali. Darček pre neho už chystáme, no utajene a vybalíme ho až po narodení Sašovho potomka."

Singlista Matej Beňuš nad šiestym miestom príliš nepolemizoval, zobral ho ako holý fakt, ktorý pramenil z celkovej pohody, či presnejšie nepohody vo finále. "Rýchly čas nestačil, odsunuli ma tri dotyky s bránkami. Už od štvrtej bránky sa mi šmýkalo menej ako v semifinále, dotykov s bránkami bolo priveľa. Veril som si, bohužiaľ, nevyšlo mi to. Aspoň že má Saša medailu, veľmi mu ju prajem, najmä keď je jeho prvá. Záver sezóny nebol pre mňa úplne úspešný, no šieste miesto na MS zasa za úplne zlé nepovažujem, aj keď viem, že som mal na medailu. V sezóne som dosahoval lepšie finálové výsledky ako teraz, na nejakú veľkú nespokojnosť však nie je dôvod."

Singlistku Katarínu Macovú pripravil o striebro nešťastný eskimák a 50-sekundová penalizácia na 6. bránke. "Sama neviem, prečo som sa prevrátila, zdalo sa mi potom, že som bola s loďou v bránke, len som nevedela, či sa tam zmenila. Preto som utekala pozrieť video, príčiny zlyhania však dosiaľ nepoznám. V Troji sa mi jazdilo dobre, napriek tomu, že tento kanál nie je môj obľúbený. Mala som naviac, škoda, v cieli som tušila, že asi už s tou 50-sekundovou penalizáciou nič pri našom proteste neurobíme. V jazde ma táto chyba neovplyvnila, snažila som sa pádlovať naplno až do cieľa."

V mužskom kajaku burácali diváci pri zlate Hradílka a striebre Prskavca. Hradílek po striebre vlani na OH sa v Troji ukázal v plnej paráde a odmenil tým najlepším spôsobom aj organizátorov MS.

Po finálovej jazde hliadok singlistov sa pohlo výrazným spôsobom štatistikou. Do historickej slovenskej bilancie pribudlo 20. zlato, 10-te získal Michal Martikán s nepretržitým medailovým reťazením od MS’95 v Nottinghame a singlisti sa na MS na najvyššom stupni ocitli v nezmenenej zostave štvrtýkrát za sebou. Ich zlaté šampionáty so šiestimi piedestálmi obsiahli roky Tres Coroas’97, Augsburg’03, Seu d’Urgell’09, Tacen’10, Čunovo’11 a Troju’13.

Napriek tomu, že si trikrát ťukli do bránok a nazbierali šesť trestných sekúnd, plusové body medzi 15 štartujúcimi tímami zbierali v rýchlych prejazdoch a v kolektívnej súhre, čo im pomohlo zdolať druhých Nemcov o 0,79 sekundy a tretích Francúzov o 3,86 s.

Michal Martikán si hojil ranu z neúspechu v semifinále pretekov jednotlivcov a podarilo sa mu to dokonale. "Je to super, úplne inak som vnímal teraz jazdu, v teple, v krátkych rukávoch, so slnkom, teda v úplne iných podmienkach ako deň predtým v semifinále. Jazdilo sa mi bez akýchkoľvek problémov, s tými najjednoduchšími prejazdami napriamo, ktoré šetria čas. Som šťastný, že sa nám podarilo vyhrať a je mi cťou byť v takomto tíme. Naše reťazenie zlatých je pozoruhodné a nemienime si ho pretrhnúť."

Matej Beňuš k 6. individuálnemu miestu pripojil zlato a aj on si mohol povedať koniec dobrý, všetko dobré. "Ďalšie zlato je doma, môžeme byť len spokojní. V strednom úseku sme sa nevyhli chybám, nevyšla nám voda, no v závere sme zrýchlili. Výborne sme sa striedali, bez tlačenice, v poslednej protivodke som skoro Miša napichol, trochu som sa zľakol, no situáciu sme dobre ustáli."

Najspokojnejším z trojice bol Alexander Slafkvoský, ktorý si v sobotu k individuálnemu striebru pripísal kolektívne zlato. "Rébusy na vode sme riešili priebežne, rôzne situácie zvládli za pochodu, v tom bola naša sila. Okolo 12. a 16. bránky sme mali problémy, no naskákali sme dobre do dôležitej poslednej protivodky a už sme vedeli, že je to super. Boli sme našťastie dosť rýchli, o ťukoch som vedel, ja som sa postaral o dva. Ak by som jazdu pokazil, sypal by som si popol na hlavu. Štvrté zlato za sebou sme vždy vybojovali v rovnakom poradí, ja na druhom najviac upracovanom úseku. Na druhý úsek som sa dostal vtedy, keď skončil Juraj Minčík a on vždy pádloval za Mišom. Odvtedy mi to takto prischlo, tuším, že od roku 2002. Hliadky sú o tímovej disicplíne, žiadna medaila nie je zadarmo, ani táto, aj keď sa viac doceňujú individuálne."

Preteky hliadok kajakárov dopadli pre Slovákov úplne zle, medzi 25 tímami obsadili až 17. miesto, keď ich do úzadia zatlačila vynechaná bránka a až 58 sekúnd penalizácie.

Finálové výsledky

C1 ženy: 1. Jessica Foxová (Austr.) 126,09 (6), 2. Mallory Franklinová (V. Brit.) 139,08 (4), 3. Caroline Loirová (Fr.) 139,75 (0), …9. Katarína Macová (SR) 183,58 (50)

C1 muži: 1. David Florence (V. Brit.) 102,53 (2), 2. Alexander Slafkovský (SR) 103,36 (0), 3. Benjamin Savšek (Slovin.) 105,79 (0), …6. Matej Beňuš (SR) 110,11 (6)

K1 muži: 1. Vavřinec Hradílek 94,52 (2), 2. Jiří Prskavec (obaja ČR) 95,90 (0), 3. Mateusz Polaczyk (Poľ.) 95,98 (0)

hliadky

3xC1 muži: 1. Slovensko (Michal Martikán, Alexander Slafkovský, Matej Beňuš) 118,98 (6), 2. Nemecko (Sideris Tasiadis, Jan Benzien, Franz Anton) 119,77, 3. Francúzsko (Denis Gargaud Chanut, Jonathan Marc, Nicolas Peschier) 122,84 (4)

3xC1 ženy: 1. Austrália (Jessica Foxová, Rosalyn Lawrenceová, Alison Borrowsová) 164,85 (8), 2. Česko (Kateřina Hošková, Monika Jančová, Anna Koblencová) 166,34 (10), 3. Nemecko (Mira Louenová, Lena Stöcklinová, Karolin Wagnerová) 174,75 (16)

3xK1 muži: 1. Taliansko (Daniele Molmenti, Andrea Romeo, Giovanni De Gennaro) 109,60 (2), 2. Poľsko ( Grzegorz Polaczyk, Mateusz Polaczyk, Dariusz Popiela) 111,10 (2), 3. Francúzsko (Boris Neveu, Etienne Daille, Matheu Biazizzo) 112,12 (6), …17. Slovensko (Ján Šajbidor, Martin Halčin, Jakub Grigar) 173,28 (58)