Čunovo 25. augusta (TASR) – Medzi víťazstvom a triumfom býva niekedy značný rozdiel. V čunovskom kanáli počas 5. záverečného kola Svetového pohára slalomárov na divokej vode patrili dve víťazstvá Michalovi Martikánovi a bratom Hochschornerovcom, cennejší bol však celkový triumf kajakárky Jany Dukátovej. Slovenským vodákom hodila v podstate záchranný pás. Ak by v konečnom hodnotení nenazbierala najviac bodov, tak by vyšli v tejto štatistike po 16 rokoch bez prvenstva, a to by nebolo príjemné konštatovanie.

Jana Dukátová sa pripomenula takmer v dokonalej podobe. Na absolútnu spokojnosť si však musí ešte tri týždne počkať a až potom definitívne hodnotiť. "Koniec sezóny nie je, vrchol na majstrovstvách sveta v pražskej Troji je ešte predo mnou, no Svetový pohár dopadol pre mňa výborne. Jazdy som počas celého seriálu nemala vyrovnané, chýbal jemnocit na vode, dosť som váhala. Až tesne pred Čunovom som nadobudla pocit, že je to stále lepšie a lepšie."

Najrýchlejší čas v semifinále jej umožnil vo finále odsledovať súperky a zvoliť si silu i riziko záberu. "Štartovala som posledná, vnímala komentovanie, priebeh pretekov mala ako na dlani. Najdôležitejšie informácie som do seba vstrebala, bolo jasné, že sa musím ešte zrýchliť a čisto zajazdiť. Aj počas jazdy som si odfiltrovávala slová moderátora, že pádlujem na celkové prvenstvo vo sveťáku."

Prvenstvo bez víťazstva, presne takáto bilancia sprevádzala Janu Dukátovú v SP, dokonca pred Čunovom ani raz nestála v pretekoch na víťazných stupňoch. "Je to kuriozita, no vychádzala zo situácie. Mená vo finále v jednotlivých kolách rotovali, ja som si udržiavala solídne miesta. Výkony kolísali, boli rozpačité u viacerých a mne stačilo druhé miesto v Čunove, aby som takto vynikla. Mám z toho príjemný pocit, vrátila som sa na popredné priečky a na vode sa cítim lepšie a lepšie. Dobrú jazdu z Čunova mi už nikto nevezme, to je pre mňa najdôležitejšie a bodové prepočty som nechala na iných. Ideálne by bolo, keby som si prvé víťazstvo v sezóne načasovala na majstrovstvá sveta. Troju mám rada, napriek jej ľahšej vode a ak v kombináciách budem môcť uplatniť techniku záberu, nemám obavy."

Jej tréner Róbert Orokocký prvýkrát v sezóne zažíval niečo osobitné. Aj jemu odpadol keď už nie kameň, tak aspoň kamienok zo srdca. "Celá priprava sa zastabilizovala, ja som neustále dúfal v zlepšenie a prejavilo sa až teraz. Jana štvrtýkrát vyhrala celý Svetový pohár, a to len potvrdzuje, že miesto v absolútnej špičke si nadlho vyhradila."

Príprave sa muselo veriť, inak by zmietaní pochybnosťami bili škodlivo na poplach. Róbert Orokocký: "Veril som tréningom, vedel o rezervách, dúfam len, že naša práca ideálne vyvrcholí v Troji. Austrálčanku Jessicu Foxovú som neuriekol, jazdí parádne, pravda, vo finále zakolísala a ja som len rád, keď to takto dopadlo. Jana teraz porastie v psychike a v Troji sa jej bude určite ľahšie pádlovať."

Bratia Hochschornerovci popri všetkých olympijských medailách a tituloch sa nemuseli nad nejakým Svetovým pohárom vzrušovať. Napriek tomu veľmi chceli na domácej vode ukázať, že sú majstrami svojho remesla. Háčik Pavol Hochschorner vysvetľoval, prečo celý sveťák položili na obetný oltár. "My sme už do Carfiffu na úvodné kolo pretekov SP šli skusmo, vyhrali sme, a tak sme skúšali ďalej. Keďže víťazstvá nepribúdali, predposledné kolo v Tacene sme zámerne vynechali. O celkové prvenstvo sa vzhľadom na bodovú stratu ťažko dalo zabojovať. Ani sily nezostávali, po olympijskej sezóne sa patrilo dopriať si väčšie voľno a neľutujeme."

Zadák elitnej deblovky Peter Hochschorner udal rázne smer, akým sa poberú. "Troja svieti ako maják, zatrénovali sme si tam vtedy, keď boli preteky v Tacene. Aj viacerí takto uvažovali, nebolo to ideálne riešenie, kanál sa naplnil, tlačenica narástla. Určite však bolo dobré, že sme si Troju dopriali."

Čo pre Hochschornerovcov v tomto štádiu sezóny víťazstvo v Čunove znamená, upresnil Peter. "Zlepšila sa nám nálada, v Augsburgu i v Seu d’Urgell sme vždy nejakú chybičku v pretekoch urobili, teraz sme si napravili chuť."

Samotná jazda ako povedal Pavol Hochschorner bola aj o optimálnom zvolení rizika. "Kombinácia siedmej a ôsmej bránky bola pre nás úplne nová, v semifinále nám nevyšla, vo finále sme sa pred ňou zbrzdili, no ťažký úsek nám vyšiel, a aj miesto, kde sme v závere pred skokom niagara napriamo prešli kombináciu bránok."

Aj Hochschornerovcov hnala vpred búrlivá kulisa s presnými informáciami z reproduktorov a Peter narýchlo spracovával výkony konkurencie. "Na štarte sa nám do uší dostávali časy súperov, presvedčili nás, že musíme ísť naplno, no a keď sme v cieli videli čas, už sme vedeli, že ťažko bude od nás niekto rýchlejší. V pražskej Troji to bude o niečom inom, teraz sme dosť unavení, asi z tréningov. Teraz si oddýchneme zo dva dni a týždeň si ešte riadne zatrénujeme."

Aj dvojnásobná olympijská víťazka kajakárka Elena Kaliská si niečo dokazovala a aj keď sa nevyhla chybám, finálová jazda ju príjemne hriala pri srdci. Štyri trestné sekundy na prvej a poslednej bránke tak trochu zapôsobili ako unikát. "Chcela som si zmenšiť nájazd do prvej bránky, no stálo ma to nešťastný dotyk. Všetko som mohla zachrániť, od polovice trate som však bojovala s vodou, hlavne v protivodných bránkach. Úplne spokojná nie som, len zadosťučinenie mám, figurovať v desiatke najlepších je príjemný pocit. V Troji si treba najskôr rýchlo zvyknúť na vodu a verím, že budem po nej a samotnom svetovom šampionáte spokojná ešte viac."

dd /k dispozícii zvukový záznam a videozáznam/