Môj profil 
Predplatné
“Kategoricky odmietam” také reči, uviedol Nasralláh v televíznom prejave – tri dni po explózii, pri ktorej prišlo o život najmenej 154 ľudí a vyše 5000 utrpelo zranenia.
“V prístave nemáme nič, žiadny sklad zbraní ani sklad rakiet, ani rakety, pušky, bomby, náboje, dusičnan amónny,” dodal Nasralláh, ktorého citovala agentúra AFP.
Výbuch podľa všetkého spôsobený vznietením 2750 ton dusičnanu amónneho — chemikálie používanej pri výrobe výbušnín a hnojív —, ktoré boli v prístave skladované od roku 2013 po jej zhabaní zo skonfiškovanej nákladnej lode.
Vyše 50.000 ľudí podpísalo petíciu, aby Francúzsko prevzalo mandát nad Libanonom
V dôsledku tragédie, ktorá postihla krajinu vyše 50.000 Libanončanov podpísalo za 24 hodín petíciu žiadajúcu, aby Francúzsko prevzalo mandát nad Libanonom. V piatok o tom na svojom webe informovala spravodajská televízia Euronews s ústredím vo francúzskom meste Lyon.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron priletel do libanonského hlavného mesta Bejrút už vo štvrtok ráno, aby po utorkovom ničivom výbuchu v prístave podporil Libanon, bývalý francúzsky protektorát z čias kolonializmu. Blízkovýchodná krajina je stále chránencom Francúzska.
Petícia vznikla hneď po explózii. Vyjadruje frustráciu obyvateľov Libanonu z “totálnej neschopnosti libanonskej vlády zaistiť bezpečnosť a riadne spravovanie krajiny”, napísali autori dokumentu.
“Úpadok systému, korupcia, terorizmus a milície spôsobili, že krajina práve naposledy vydýchla. Sme presvedčení, že Libanon treba dať pod francúzsky mandát, aby sa nastolilo čestné a odolné vládnutie,” dodali.
“Nemám žiadne ilúzie. Francúzsko má svoje vlastné problémy, ktoré musí riešiť,” povedal pre Euronews Cyrille, tvorca petície. Dodal, že petíciu spustil v nádeji, že “sa tým ukáže rozsah zúfalstva (libanonského ľudu)”.
“Aj keby sme mali revolúciu a nanovo volili parlament…, stále by bola situácia v prospech vedúceho postavenia tejto politickej triedy, ktorá je tu už 40 rokov. Odkedy Francúzsko odišlo, krajina sa len potápa. Nasledovala totiž občianska vojna a krízy – ekonomická, politická a pohraničná,” povedal pre Euronews ďalší signatár John, s francúzsko-libanonským pôvodom.
Dodal, že rozmýšľa nad tým, či “majú libanonskí lídri toľko pokory, aby uznali svoju nekompetentnosť a zlyhanie”.
“Libanon nemá ekonomickú stratégiu,” povedal ďalší človek, ktorý petíciu podpísal. “Ľudia žijú zo dňa na deň. Snažia sa liečiť hlboké rany prítomnosti obväzmi,” doplnil.
Nezávislosť Libanonu bola oficiálne vyhlásená 22. novembra 1943, ale až po úplnom stiahnutí britských a francúzskych vojakov v roku 1946 sa stal Libanon úplne nezávislým.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
