Zelenskyj a jeho hovorkyňa priznali, že ukrajinská armáda „ostreľuje nemocnice a školy“ a že na Donbase nebojuje ruská armáda, ale žoldnieri

Kyjev 10. júna 2019 (HSP/Foto: Facebook)

Ukrajina je krajina zázrakov, kde každý deň dochádza k nejakým zmenám – síce nie ku hospodárskym, sociálnym alebo zmenám v oblasti zdravotníctva či školstva, ba dokonca ani vo vnútornej a zahraničnej politike, ale vo výrokoch a „scenároch“ politikov aj na tej najvyššej úrovni. Nový „zázrak“ a výbuchy v stane rôznych politických skupín vyvolali najnovšie vyjadrenia prezidenta Vladimíra Zalenského a jeho hovorkyne

Prvé salvy „delostreleckej paľby“ zazneli minulý piatok, keď Vladimír Zelenskyj opäť vystúpil s tvrdou kritikou na adresu Ruska a vyzval Moskvu, aby „obnovila kontrolu nad žoldniermi bojujúcimi na Donbase a prinútila ich, aby zastavili paľbu“. Skutočnou perličkou bolo to, že táto kritika na adresu Kremľa neuveriteľne pobúrila pomaly končiace svoje pôsobenie vedenie krajiny, začínajúc od Porošenka, Grojsmana a končiac Ľaškom a Lucenkom, a zároveň aj všetkých nacionalistov a radikálov.

Žeby sa nacionalisti, radikáli, Porošenko a spol. snažili obhajovať Moskvu? Kdeže. Ale vo výrokoch prezidenta Zelenského zbadali čistú zradu: povedal, že na Donbase bojujú akísi žoldnieri… Vedenie Ukrajiny celých päť rokov presviedčalo domácu a svetovú verejnosť, že na Donbase proti hrdinskej ukrajinskej armáde bojuje agresorská a okupačná ruská armáda, a preto „žovto-blankitné vojsko“ má samé porážky a pohromy. A čo vyplýva zo slov nového prezidenta? Že ukrajinskú armádu, podľa výrokov bývalého prezidenta Petra Porošenka “najlepšiu na svete”, dlhých päť rokov valcujú akýsi žoldnieri, amatéri – dobrovoľníci a obyčajní civilisti, obyvatelia Donecka a Luhanska, ktorí jednoducho bránia svoj domov. Veď to je hanba. To je neprípustné.

Mnohí ukrajinskí politici, radikáli a nacionalisti hneď obvinili nového prezidenta zo zrady.  Uznal to, čo už 5 rokov tvrdí Moskva: žiadna ruská armáda na Donbase nebojuje. Je v tom aj ďalší háčik: z USA, Európskej únie a z Kyjeva stále znejú výzvy, aby Moskva rozkázala donecko-luhanskému vedeniu a jeho vojsku, aby prestalo s ostreľovaním ukrajinských pozícií. Teraz samotný prezident Ukrajiny priznal, že Moskva s tým nemá nič spoločné a nemôže rozkazovať donecko-luhanským jednotkám – jednoducho ich neriadi, nenaviguje a nemôže im dávať rozkazy. To je ďalšia zrada!

A aby toho nebolo málo, do tretice mínu pod celú päťročnú stratégiu a propagandistické klamstvo Kyjeva podložila nová hovorkyňa prezidenta Júlia Mendelová – a to v priamom televíznom prenose. V relácii „Právo na vládu“ domácej televíznej stanice „1 + 1“ uznala, že ukrajinská armáda pravidelne ostreľuje civilné objekty na Donbase – školy, obytné domy, nemocnice a pod. Doteraz to odmietali úplne všetci politici odchádzajúcej ukrajinskej vládnej garnitúry. Prirodzene aj jej výroky vyvolali obrovskú búrku nevôle ukrajinských politikov, radikálov a nacionalistov.

Žeby sa hovorkyňa prezidenta Ukrajiny sa postavila na stranu obyvateľov Donbasu, alebo nebodaj dalo by sa ju upodozrievať z toho, že je „agentkou Kremľa“? Prirodzene, ani náhodou. Mladú ženu, ktorá odnedávna „skrášľuje“ tlačovú službu Vladimíra Zelenského, je ťažké upodozrievať zo sympatizovania s Doneckom alebo Moskvou. Študovala v USA, dlhé roky spolupracovala a aj naďalej spolupracuje s niektorými americkými médiami.

Pointa je niekde inde. Júlia Mendelová „ospravedlnila hrdinskú ukrajinskú armádu“ tým, že je doslova nútená bombardovať donbaské nemocnice, školy a obytné domy, pretože „žoldnieri“ práve tam umiestňujú svoje pozície a práve odtiaľ ostreľujú ukrajinské pozície. A hrdinská ukrajinská armáda musí odpovedať a takto je nútená páliť na civilné objekty a zabíjať nevinných ľudí.

Buďme objektívni, bezpochyby zlomok pravdy nová hovorkyňa určite má. Medzinárodní pozorovatelia veľakrát upozorňovali na to, že ukrajinskí, ale aj doneckí či luhanskí vojaci budujú svoje palebné pozície v blízkosti civilných objektov, ostreľujú odtiaľ pozície nepriateľa a potom sa navzájom obviňujú z toho, že tá druhá strana odvetnou paľbou bombarduje nemocnice a školy a zabíja civilistov.

Tí istí medzinárodní pozorovatelia viackrát prízvukovali, že ukrajinská strana podobný „trik“ využíva oveľa častejšie. A tu treba poukázať na to, že medzinárodných pozorovateľov vyslaných na Donbas „európskym a zaoceánskym velením“ tiež ani náhodou nemožno podozrievať zo sympatizovania s doneckými a luhanskými „separatistami“, a už vôbec nie s Moskvou. Určite to nie sú „agenti Kremľa“… Číže, podľa tých informácií, ktoré uvádzajú, nie je ťažké zistiť, že ukrajinská strana oveľa častejšie porušuje krehké prímerie a ostreľuje civilné objekty, ako „žoldnieri“, dobrovoľníci a „proruskí separatisti“ Donecka a Luhanska.

Novinkou, ktorá neuveriteľne nahnevala mnohých politikov, radikálov a nacionalistov, je, že aj nový prezident, aj jeho hovorkyňa fakticky uznali, že na Donbase nebojuje ruská armáda, ale domáci dobrovoľníci a žoldnieri. Tých žoldnierov zo zahraničia však je viac ako dosť aj na ukrajinskej strane. Ale nové ukrajinské vedenie konečne začína uznávať, že nie je za tým „ruka Moskvy“, žiadna ruská armáda na Donbase nebojuje.

„V armádach „republík“ (Donecka a Luhanska – pozn. aut.) slúži vyše 90 percent domácich obyvateľov, číže sú to občania Ukrajiny. Preto ich nemôžeme považovať za „ruské okupačné vojska“. Minimálne iba preto, že nie sú súčasťou ruskej regulárnej armády. A nie sú vo veľkej svojej väčšine občanmi Ruska, ale slúžia doma, vo svojej vlasti,“ uvádza vo svojom komentáru ukrajinský denník Strana. Zároveň dodáva, že nové vedenie Ukrajiny zatiaľ neukázalo, že mieni realizovať body Minskej dohody a pokračuje v politike predošlého vedenia krajiny.

Bezpochyby analýza a fakty v tomto článku nebudú voňať slniečkarom. Nemusíme fandiť tej alebo inej strane konfliktu, aby sme boli objektívni a navrhli jedine správne riešenie v tejto situácii. Podstata je v tom, aby sa zastavilo krviprelievanie, zabíjanie na oboch stranách a začali sa ozajstné rokovania, nie nechutná propagandistická hra. Môj názor a postoj sa v tomto zmysle za 5 rokov od začiatku konfliktu na Donbase nezmenil.

Hovorím to, čo som hovoril aj vtedy. Po prvé,  treba dosiahnuť pokoj zbraní, po druhé – rokovať. V tomto zmysle najlepší spôsob vynašla cirkev. Tak, ako aj v prípade voľby pápeža, vyjednávačov oboch (alebo ja viacerých) strán konfliktu by bolo treba zavrieť do menšej miestnosti, nedávať im ani piť, ani jesť a nepustiť ich z tej miestnosti von, kým sa nedohodnú – kým z komínu nepovalí dym…

Eugen Rusnák

Video si môžete pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=xorWduH-hMA