Vláda schválila nový protischránkový zákon

Bratislava 17. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Nový zákon nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu o boji proti praniu špinavých peňazí

Štát bude mať na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť. Sprísnenie prináša nový zákon o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon), ktorý dnes schválila vláda SR.

Je jedným z trojice legislatívnych návrhov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Ministri mali na stole aj nový zákon o upomínacom konaní, ktorý zavádza elektronický platobný rozkaz a novelu trestných kódexov zameranú na extrémizmus a rasovo motivovanú trestnú činnosť.

Na utorkovom (16.8.) stretnutí s novinármi Žitňanská uviedla, že doterajší legislatívny proces nezmenil hlavné posolstvo protischránkového zákona. Priniesol úpravy, ktoré ho precizujú. Pripomienky sa zohľadnili tam, kde sa javí, že by nové nastavenie mohlo byť kontraproduktívne až šikanózne, vysvetlila ministerka.

Nový zákon nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu o boji proti praniu špinavých peňazí. Podľa Žitňanskej môže výrazne zvýšiť úroveň transparentnosti vo vzťahoch štátu a verejnej správy s biznisom. Pokrýva všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne budú povinné registrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Na internete verejne dostupný register má viesť Okresný súd v Žiline. Údaje v ňom budú prechádzať procesom preventívnej verifikácie tretími osobami – advokátmi, bankami, daňovými poradcami, audítormi a v rámci pripomienkovania bol okruh rozšírený aj o notárov. Budú podávať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra a budú spoluzodpovední za pravdivosť údajov.

V opačnom prípade hrozia sankcie, ktoré by mali byť citeľne odstrašujúce. Údaje v registri bude na vlastný alebo vonkajší podnet kontrolovať registrový súd. Môže pritom využiť štátne orgány uvedené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, napr. finančnú políciu.

Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Povinnosť registrácie v rámci pripomienkovania ministerstvo ďalej rozšírilo aj na tých, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Režim ministerstvo sprísnilo i vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú musieť byť uvedení nielen ako končený užívatelia výhod, ale tiež, ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu, alebo vylúčením štatutára. To hrozí i v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.

Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú mať najnovšie povinnosť aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.

Ministerstvo tiež upravilo povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Bude ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát, či obec spláca pôžičku a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.