Svet 7. mája (HSP/Foto:TASR)
Španielska chrípka
Chrípka patrí medzi vírusy, s ktorými bojujeme dodnes. Neraz, predovšetkým počas zimy sú školy nútené zatvoriť svoje brány, pretože toto vírusové ochorenie sa šíri veľmi rýchlo. Deti, ktoré mali to šťastie, že neochoreli takéto voľno uvítajú a majú z neho radosť, no pre dospelých to až taká zábava nie je.. Mnoho z nás si neuvedomuje akú silu chrípka má a čo môže spôsobiť, ak sa nevylieči.
Na začiatku 21. storočia sa svet stretol s dvoma hrozbami chrípky. A to prasacou a vtačou. Ibaže v 20. storočí, tesne po ukončení I. svetovej vojny svet zasiahol tiež chrípkový vírus známi ako Španielska chrípka.
Michael Worbey spolu so svojim dlhoročným kolegom Andrewom Rambautom v magazíne Nature zverejnili svoju štúdiu o chrípke typu A. Tá napáda vtáky, cicavce a dokonca aj človeka. Pričom má osemnásť subtypov H a jedenásť subtyp N. Všetky nazhromaždené údaje preniesli do počítača, kde vytvorili model chrípky. Podarilo sa im na základe jej génových sekvencii zistiť, ako sa prenáša z druhu na druh.
Dokonca odhalili pôvod Španielskej chrípky z rokov 1918 – 1920. Po celej Amerike v 70. rokov 19. storočia zomierali kone na tzv. Konskú chrípku. V tom istom čase, sa akýmsi spôsobom uskutočnila aj výmena génov Vtáčej chrípky. A práve tá je najviac príbuzná s Konskou. Ich analýzu potvrdila aj dobová tlač, v ktorej sa uvádzalo, že len čo dozneli problémy s ochorením koní, začala chorľavieť hydina.
O niekoľko desaťročí zmutovala a vyvolala pandémiu trvajúcu v spomínanom období rokov 1918 až 1920. Podľa Werbeyho a Rambautova sa tak stalo aj preto lebo do pôvodnej ľudskej chrípky sa pri jej mutácii dostala časť génu vtáčej. Ochorenie sa šírilo predovšetkým vďaka presunu vojenských jednotiek. Mnoho epidemiológov uvádza, že ju možno dokonca prirovnať k moru v 14. storočí. Presný počet mŕtvych sa odhaduje na niekoľko desiatok miliónov. Je tomu tak aj preto lebo rôzne zdroje udávajú rôzne číselné údaje.
No v niektorých oblastiach zomrelo až 50 percent populácie. Keďže sa prejavovala aj krvácaním zo slizníc bola určitý čas diagnostikovaná zle a zamieňali si ju s brušným týfusom, horúčkou dangue, či dokonca cholerou. Pomenovanie španielska získala preto lebo najväčší počet obetí si vyžiadala práve v tejto krajine.
Väčšina vtedajšej mladej populácie bola vystavená vírusu typu H3NB. Ten bol značne odlišný od toho, ktorý zmutoval a mal v sebe nie len ľudské, ale aj vtáčie gény. A práve to spôsobilo, že mladí ľudia vo veku 20 až 25 rokov, ktorí prekonali obyčajný, nezmutovaný vírus zomierali, pretože ich organizmus sa voči tomuto typu nedokázal nijako brániť.
mž