Môj profil 
Predplatné
Zázrak v Legnici sa udial na Vianoce, 25. decembra 2013, v Kostole sv. Hyacinta (poľsky sv. Jacek). Legnica je veľkomesto s 100 000 obyvateľmi, centrum textilného priemyslu a spracovania kovov. Leží 70 km od nemeckej hranice.
Zázraku predchádzala nehoda. Pri rozdávaní svätého prijímania na slávnostnej svätej omši, ktorú slávil farár Andrzej Ziombra na slávnosť Narodenia Pána, spadla kňazovi konsekrovaná Hostia na zem. Okamžite si kľakol, s úctou a v rozpakoch ju zodvihol. Sotva udelil záverečné požehnanie, úctivo preniesol zašpinené Kristovo Telo do sakristie a postupoval podľa predpisov Cirkvi.
Katechizmus učí: „Kristova Eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá kým existujú eucharistické spôsoby“ (KKC 1377). Preto je zvykom Hostiu, ktorá padla na zem a bola tak znečistená, vložiť do vodou naplnenej liturgickej nádoby a počkať, kým sa rozpustí. Potom sa voda vyleje do „sakrária – svätej výlevky“, otvoru v podlahe kostola, ktorý vedie priamo do zeme. Tak to chcel urobiť aj farár Ziombra.
O desať dní neskôr, 4. januára 2014, si bol istý, že sa Hostia úplne rozpustila. Tak mal v úmysle spolu s dvomi kňazmi vodu vyliať do sakrária. No kňazi zostali ohromení, keď zistili, že podoba Chleba bola ešte neporušená – a nielen to: na jeho povrchu pri okraji sa vytvorila oválna škvrna z červenej substancie, ktorá vyzerala ako čerstvá krv.
Farár okamžite informoval vtedajšieho biskupa Msgr. Štefana Cichyho, ktorý zriadil komisiu na vedecké preskúmanie javu. Keď začala 26. januára skúmanie, okolie substancie sa kvôli jeho rozdielnej hmotnosti vylomilo a začalo sa rozpúšťať. Oválny fragment Hostie vybrali z vody a položili na okrúhly zlatom vyšívaný korporál, kde sa rovnako oválna v strede už tmavočervená škvrna postupne zhusťovala. Vedci z wroclavského Inštitútu pre súdnu medicínu vzali z vzorky, ktoré neúspešne skúmali na zistenie plesne, či vonkajšieho znečistenia. Nakoniec kategoricky vylúčili pleseň aj baktérie ako príčinu sfarbenia Hostie. Histologicko-patologický výskum však k ich úžasu ukázal, že ide „s najväčšou pravdepodobnosťou o väzivo srdcového svalu“.
Tento výsledok bol taký neuveriteľný, že si museli zaobstarať druhý nezávislý názor. Ďalšiu vzorku teda poslali do Inštitútu pre súdnu medicínu v Štetíne bez udania pôvodu vzorky. Tam použili iný spôsob výskumu. Po jeho ukončení Oddelenie pre Histologickú patológiu Pomerskej lekárskej univerzity oznámilo, že „identifikovali fragmenty väziva krížovo páskovaného svalu“. „Ten sa podobá na ľudský srdcový sval so zmenami, ktoré môžu vzniknúť pri smrteľnom boji“. Okrem toho konštatovali v krvi ľudskú DNA.
Legnická kardiologička Dr. Barbara Engelová, členka biskupskej komisie to zhrnula nasledovne:
„Materiál sme skúmali pod ultrafialovými lúčmi a oranžovým filtrom a výsledok bol jednoznačný. Identifikovali sme tkanivá srdcového svalu typické pre myokardiálne väzivo so zmenami, ako často nastávajú pri boji so smrťou.“
Zo 133 Cirkvou uznaných Eucharistických zázrakov v dejinách Cirkvi je zázrak v Legnici teda najvýraznejší. Len v piatich prípadoch – v historickom zázraku s Hostiou v Lanciane (8. stor.), ako aj pri moderných zázrakoch v Buenos Aires 1996, Tixtle v Mexiku 2006, Sokolke v Poľsku 2008 – ktoré tiež v knihe „Menetekel“ dokumentujem – no a teraz v Legnici poprední lekári dokázali, že Hostia sa naozaj zmenila na ľudské myokardium.
Keď už nebolo pochybností o náleze, musela reagovať aj Cirkev. Dňa 10. apríla 2016 prečítal nový legnický biskup Zbigniew Kiernikowski na svätej omši v Kostole sv. Hyacinta, záverečnú správu komisie. Prípad z r. 2013, ako konštatoval, vykazuje „všetky znaky Eucharistického zázraku“. Po porade s Kongregáciou pre náuku viery farárovi Ziombrovi odporúčal vystaviť zvyšok zázračnej Hostie k úcte veriacim.
Dňa 2. júla 2016 ju v slávnostnej procesii s 3000 veriacimi preniesli naspäť do Kostola sv. Hyacinta, kde biskup Kiernikowski celebroval v bočnej kaplnke zvlášť na to zriadenej pontifikálnu svätú omšu. Oválny fragment vložili do monštrancie, ktorá je odvtedy chránená skleným poklopom a vystavená na podstavci pred obrazom Božieho milosrdenstva podľa vízie sv. Faustíny. Na výstavnej tabuli sa dokumentuje história a skúmanie zázraku a v knihe sa odvtedy zachytávajú hlásené vypočutia modlitieb. Sú tam dokonca správy aj o uzdravení z ťažkých chorôb.
Predovšetkým sa však veriacim ponúka možnosť nazrieť Pánovi priamo do Srdca a stať sa svedkom jeho umučenia. To je úcta k Božskému Srdcu v ére internetu, istým spôsobom súdne uznaná mystika. Tak sa stáva vianočný zázrak v Legnici najpriamejšou konfrontáciou s realitou premenenia, so skutočnou prítomnosťou Pána v Oltárnej sviatosti. Premenenie zasvätenej Hostie na ľudský srdcový sval v smrteľnom boji je zreteľným nadprirodzeným znamením, ktoré nás napomína, aby sme svoj prístup k Eucharistii dôkladne premysleli. Dokumentuje to dramatickým spôsobom, čo Cirkev už vždy učila: že v každej svätej omši sa koná obeta na Golgote, prebieha utrpenie, smrť a vzkriesenie Krista, ktorý je v každej Hostii skutočne a nielen symbolicky prítomný.
Vyvracia to však aj Lutherovo chápanie Pánovej večere iba ako slávenie spomienky, pri ktorej je síce Ježiš reálne prítomný, ale nenastáva premenenie na Telo a Krv. Pritom už evanjelický teológ Helmut Thielicke pripustil: „Ak by malo byť premenenie podstaty chleba a vína byť skutočnosťou, tak sa už nesmieme z kolien ani zodvihnúť.“
.jpg)
.JPG)
