Môj profil 
Predplatné
V spoločnom vyhlásení sa skupina väčšinou západných a arabských krajín zhodla na “naliehavej potrebe odstrániť Dáiš z tých regiónov, kde sa v Iraku usadil”. Dáiš je arabská skratka pre Islamský štát. Konferencia zároveň prisľúbila Bagdadu “primeranú” vojenskú pomoc – aj keď o jej konkrétnej podobe sa v komuniké nehovorí, zdôrazňujú svetové tlačové agentúry.
K tejto téme sa medzitým vyjadril aj najvyšší iránsky duchovný Ali Chameneí, ktorého dnes prepustili z nemocnice, kde sa podrobil operácii prostaty. Ako uviedol, dostal od Spojených štátov žiadosť, aby sa zapojil do boja proti extrémistom zo skupiny Islamský štát. Ponuku však odmietol, pretože USA majú podľa jeho “nejasné zámery”.
Chamení spresnil, že Irán súkromne odmietol americkú žiadosť dávno predtým, než Washington verejne vyjadril nesúhlas s úlohou Teheránu v koalícii proti militantom Islamského štátu.
Najvyšší iránsky duchovný tiež povedal, že je pyšný na to, že nie je členom koalície vedenej Spojenými štátmi, a varoval, že koalícia sa bude boriť s rovnakými problémami ako predtým v Iraku, keď do tejto krajiny – a ešte k tomu i do Sýrie – znovu vstúpi bez povolenia. Americkí činitelia oponovali snahe Francúzska pozvať Irán na medzinárodnú konferenciu, ktorá by riešila hrozbu Islamského štátu.
Hollande vyzval na globálnu reakciu voči Islamskému štátu na dnešnom otvorení konferencii zameranej na koordináciu a stratégiu proti Islamskému štátu v Paríži
Francúzsky prezident Francois Hollande vyzval dnes na globálnu reakciu odporu voči militantom z organizácie Islamský štát (IS) s tým, že táto skupina predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre celý svet.
“Aká je to hrozba? Globálna, takže aj reakcia musí byť globálna,” povedal najvyšší francúzsky predstaviteľ v Paríži pri otváraní konferencie približne 30-tich krajín, zameranej na koordináciu a stratégiu proti Islamskému štátu, ktorý už ovláda časti severného Iraku a má pevnú základňu v Sýrii, približuje agentúra Reuters.
Islamský štát – donedávna nazývaný Islamský štát v Iraku a Levante – je radikálna islamistická teroristická organizácia pôvodom z Iraku. Na území, ktoré sa tejto výbojnej skupine podarilo dobyť, vyhlásila moslimský kalifát, samostatný štát rovnakého mena – Islamský štát.
Tento kalifát si nárokuje náboženskú autoritu nad všetkými moslimami na svete a snaží sa o vládu nad všetkými územiami obývanými moslimskými veriacimi – teda o obnovu kalifátu na území v čase jeho historicky najväčšieho rozsahu: severnej Afriky, Iberského polostrova, Balkánu, Krymu, Kaukazu i časti Indie.
Ktoré arabské krajiny sú ochotné zúčastniť sa na náletoch voči militantnej organizácii Islamský štát zatiaľ nie je známe
Viaceré krajiny Blízkeho východu vyjadrili ochotu podieľať sa na leteckých úderoch voči militantnej organizácii Islamský štát, ktorá ovládla rozsiahle územia v Iraku i v susednej Sýrii. Oznámila to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z americkej administratívy.
“Máme krajiny v tomto regióne (Blízkeho východu) i mimo neho, ktoré sú pripravené zapojiť sa do vojenskej pomoci, v súčasných náletoch, ak to bude potrebné,” vyhlásil v nedeľu šéf diplomacie USA John Kerry. Minister ani ďalšie zdroje z Washingtonu nekonkretizovali, o ktoré krajiny ide.
Iracký prezident Fuád Masúm však vyhlásil, že nie je potrebné, aby sa na leteckých úderoch voči Islamskému štátu podieľali aj regionálne arabské mocnosti, ako sú Egypt, Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia, uviedla agentúra AP.
Podľa nemenovaného činiteľa americkej administratívy sa ponuky arabských krajín, ochotných podieľať sa na náletoch voči IS, netýkajú len samotného Iraku. “Niektorí naznačujú ochotu podniknúť ich aj inde,” uviedol zdroj citovaný agentúrou Reuters.
Spojené štáty od augusta podnikli približne 160 leteckých útokov na pozície IS v Iraku. Podľa neoficiálnych informácií Washington v súčasnosti zvažuje aj ich rozšírenie do susednej Sýrie. Rusko varovalo, že akékoľvek nálety v Sýrii by považovalo za agresiu, ak by k nim došlo bez medzinárodného mandátu alebo súhlasu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
mž
.JPG)
.jpg)
