Môj profil 
Predplatné
„Ujasníme si, ktoré služby sú naozaj prioritné pre občanov a tie budeme rozvíjať v prvom rade,“ uviedla vicepremiérka na margo prvého opatrenia. Chce tiež zaviesť prísnejšie pravidlá pre jednotlivé rezorty na IT projekty. Podľa predbežných informácií je podľa Remišovej jasné, že na už naplánovaných IT projektov sa dá ušetriť 10 – 30 %.
„Takisto sa musíme pozrieť na prevádzkové náklady, ktoré z roka na rok rastú. A, samozrejme, budeme sa zaoberať aj tým, či niektoré systémy budeme centralizovať, niektoré sa nahradia a niektoré sa možno vypnú,“ dodala Remišová. Štát tiež potrebuje lepšie dáta o tom, čo kupuje. „Dohodli sme sa na konkrétnej spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) a budeme robiť katalogizáciu všetkých IT systémov, ktoré prevádzkuje štát,“ dodala vicepremiérka.
Pre všetky IT projekty nad päť miliónov eur chce Remišová vytvárať prototyp, aby štát neinvestoval „bezhlavo“. Vicepremiérka chce tiež zaviesť pravidlá na nákup externistov, štát by ich mal podľa nej využívať len vtedy, keď je to nevyhnutné a štát nemá dostatočné kapacity. Zlepšiť chce aj nákup telekomunikačných služieb centrálnym obstarávaním. „Tam sa dá hneď ušetriť niekoľko miliónov eur,“ dodala vicepremiérka.
„Z krátkodobého hľadiska (dva roky) by sa takýmito opatreniami dalo ušetriť 35 až 70 miliónov eur, zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, povedzme v horizonte siedmich rokov, dokonca až 95 miliónov eur,“ vyčíslila Remišová.
Eduard Heger: Keď ľudia potrebujú komunikovať so štátom, vracajú sa o storočie
Žijeme v 21. storočí, teda v čase, keď sa dá veľa vecí vybaviť cez mobilný telefón. Keď však ľudia potrebujú komunikovať so štátom, vracajú sa o storočie späť. Uviedol to minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na spoločnom brífingu s vicepremiérkou pre investície a informatizáciu Veronikou Remišovou (Za ľudí).
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovom brífingu upozornil na revíziu informatizácie, ktorý vypracoval Útvar hodnoty za peniaze v roku 2016. „V minulých rokoch sa rádovo míňalo na informatizáciu 500 miliónov eur ročne,“ uviedol Heger. Ako dodal, na najbližšie roky 2020 – 2022 je priemerná očakávaná rozpočtovaná výška výdavkov na informatizáciu 700 miliónov eur.
„Musíme si uvedomiť, že najväčšou rozpočtovou položkou sú výdavky na prevádzku systémov, ktoré v roku 2019 stáli 300 miliónov eur,“ vyčíslil Heger. Opatrenia, ktoré vyplývajú z revízie, sa bude Remišová snažiť napĺňať.
Richard Raši: Revízia informatizácie je z roku 2016, nereflektuje aktuálne priority
Kritériá revízie výdavkov v informatizácii, ktoré vo štvrtok odprezentovala vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO), sú z roku 2016 a mnohé z nich nereflektujú aktuálne priority v informatizácii. Myslí si to bývalý vicepremiér Richard Raši (Smer-SD).
Podľa neho si vicepremiérka Remišová „pletie hrušky s jablkami“. Ako upozornil, vicepremiérka na jednej strane hovorí o prioritizácii informačných systémov, na druhej strane kritizuje bývalé vedenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), že projekty prioritizovalo, a preto neplnilo niektoré úlohy revízie výdavkov, ktoré mali z pohľadu občana nulovú prioritu.
„Vadí jej, že rezorty si samé obstarávajú mobilné paušály, kde je možná úspora v stovkách tisícov eur, ale nevadí jej, že rezorty si samé obstarávajú licencie, ktoré veľakrát ani nepotrebujú. Chce centralizovať obstarávanie mobilných paušálov, ale projekt, ktorý mal ušetriť desiatky miliónov eur na nákup softvérových licencií pre štát, zruší,“ kritizuje Raši.
Upozornil tiež na vicepremiérkin výrok o tom, že štát nemá databázu všetkých svojich informačných systémov. „Asi by mala vymeniť svojich poradcov, keď jej nepovedali, že práve jej úrad takúto databázu prevádzkuje a je verejne dostupná na metais.vicepremier.gov.sk. Viaceré z týchto systémov, napríklad oversi.gov.sk, dostali aj renomované ocenenia, napríklad hlavnú cenu ITAPA,“ uzavrel Raši.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
