Podľa ambasádora to okrem iného umožňuje zmenená situácia v regióne. Egypt je kritickejší k Hamasu než bývalá vláda Muhammada Mursího, ktorého Moslimské bratstvo bolo spojencom tejto palestínskej organizácie a dovolilo militantom pašovať do pásma Gazy aj rakety dlhšieho doletu.

Veľvyslanec je presvedčený, že únos a zabitie troch židovských tínedžerov v Predjordánsku, ku ktorému sa prihlásil Hamas a po ktorom nasledovala izraelská operácia v Gaze, bol pokusom rozdeliť palestínske frakcie a zabrániť tak pokroku v mierovom procese.

„Stále sa to opakuje. Ak nastane zblíženie vo vzťahoch medzi umiernenými Palestínčanmi a Izraelom, radikálne skupiny, vrátane Hamasu, sa to snažia prekaziť. Palestínske radikálne skupiny však nekonajú samostatne, pričom najmä Irán sa snaží roznecovať konflikt,“ povedal Ben-Zvi.

Počet civilných obetí na izraelskej strane je podľa veľvyslanca relatívne nízky preto, lebo Izrael sa snaží chrániť svoje obyvateľstvo. „My používame naše rakety, aby sme chránili našich civilistov proti ich raketám. Oni (Hamas) používajú svojich civilistov, aby chránili svoje rakety. Žiadajú ľudí, aby neopúšťali svoje domovy a namiesto toho sa postavili na strechy. My totiž vopred vydávame varovanie o útokoch. Žiadna iná armáda na svete to nerobí,“ zdôraznil veľvyslanec.

Izraelské úrady umožnili do Gazy vstup 67 nákladným vozidlám s potravinami a palivom

Na námietku medzinárodných organizácií, že intervencia v Gaze si vyžiadala neúmerne vysoké množstvo civilných obetí na strane Palestínčanov, veľvyslanec argumentoval situáciou v Afganistane alebo Pakistane.

„V Afganistane vlani zahynulo 2000 civilistov. Koľko rakiet odpálil Afganistan na Londýn, Washington, Bratislavu, Prahu alebo akúkoľvek inú krajinu, ktorá je súčasťou medzinárodnej koalície v Afganistane? Pokiaľ si spomínam, ani jednu. Takže ak máme hovoriť o primeranosti počtu civilných obetí, musíme brať do úvahy všetky konflikty, kde armáda bojuje proti neregulárnym ozbrojencom skrývajúcim sa medzi civilistami,“ uviedol Ben-Zvi.

Na otázku, či je súčasná humanitárna situácia v Gaze s desiatkami tisíc utečencov udržateľná, Ben-Zvi odpovedal, že určite nie. „Kto však poskytuje pomoc obyvateľstvu Gazy, sme my, nikto iný. Katar dáva Hamasu peniaze na výstavbu tunelov. My im dodávame palivá, elektrinu, vodu, všetko. Jediné, čo dostávame späť, sú rakety,“ zdôraznil.

Napriek pokračujúcemu ostreľovaniu izraelského územia raketami z Gazy a prieniku desiatok teroristov z Hamasu cez tunely pod humanitárnymi priechodmi do Izraela otvoril židovský štát v pondelok 21. júla hraničný priechod Kerem Šalom iba o hodinu neskôr než zvyčajne. Izraelské úrady umožnili do Gazy vstup 67 nákladným vozidlám s potravinami a palivom. Od začiatku operácie Ochranné ostrie (Protective Edge) 8. júla vstúpilo do pásma Gazy z Izraela 673 nákladných áut vezúcich potraviny a lieky, uviedol veľvyslanec.

„Hamas tvrdí, že útočí kvôli okupácii. Ale aká okupácia? V Gaze nie sme od roku 2005. Nechali sme im 1400 skleníkov. A všetky peniaze, ktoré dostanú na ekonomický rozvoj, používajú na budovanie tunelov a platenie hotelov pre vodcov Hamasu v Katare,“ povedal veľvyslanec a dodal, že Izrael blokuje iba severnú a východnú časť pásma Gazy, pričom jeho južnú hranicu kontroluje Egypt. Ten však Hamasu nie je naklonený, pretože palestínska organizácia vyvoláva nepokoje na Sinajskom polostrove.

Analytik izraelského denníka Haarec, označil izraelský vzdelávací systém za nakazený „rakovinou rasizmu“

V reakcii na zabitie troch izraelských tínedžerov v Predjordánsku sa zdvihla vlna hnevu medzi Izraelčanmi voči arabskému obyvateľstvu. Pomsta bola podľa izraelskej polície pravdepodobným motívom následnej vraždy palestínskeho chlapca vo východnom Jeruzaleme. Or Kašti, analytik izraelského denníka Haarec, označil izraelský vzdelávací systém za nakazený „rakovinou rasizmu“. Veľvyslanec s týmto názorom nesúhlasí. Podľa neho je to nezmysel a ani on, ani jeho deti, ktoré v Izraeli študovali, sa s ničím takým nestretli. Poukázal však, že v palestínskych školách na hodinách matematiky žiaci riešia slovné úlohy o počte zabitých Židov.

Napriek súčasnej kritickej situácii neexistuje iné východisko než vznik palestínskeho štátu, povedal veľvyslanec. „Obe strany však musia niečo stratiť. My sme ponúkli ústupky v  Camp Davide (2000) a Annapolise (koniec roka 2007). Zo strany Palestínčanov však neprišla žiadna reálna ponuka. Požadujú návrat všetkých utečencov do Izraela. S tým ale Izrael nikdy nemôže súhlasiť. Tvrdia, že ich je sedem miliónov. Je to jediná rastúca utečenecká skupina, keďže aj ich deti a vnuci sa považujú za utečencov. To je akoby sa potomkovia sudetských Nemcov označovali za utečencov a domáhali sa svojich práv,“ vysvetľoval Ben-Zvi.

V Sýrii podľa jeho slov zahynulo za ostatné tri roky takmer 180.000 ľudí, čo je trikrát viac, než si vyžiadal izraelsko-arabský konflikt v celej jeho histórii. Poukázal taktiež na fakt, že od vzniku Izraelského štátu v roku 1948 až do šesťdňovej vojny v roku 1967 patrili palestínske územia pod správu Jordánska a Egypta. „Je čudné, že tieto dve krajiny sa vtedy neusilovali o vznik palestínskeho štátu,“ tvrdí izraelský veľvyslanec.

Ostreľovanie Izraela podľa neho ľuďom v Gaze „nepomohlo ani o piaď, naopak, prinieslo iba viac smrti“. Porovnal situáciu v Predjordánsku a v Gaze. „V Ramalláhu sú nákupné centrá, nočné kluby, ekonomika je na tom relatívne dobre. Dĺžka života je vyššia než v Turecku. Funguje tam päť univerzít, prichádzajú zahraničné investície. Takže je možné niečo urobiť, ak peniaze dávate na ľudí, a nie na rakety,“ vyhlásil Ben-Zvi.

Súčasná vlna násilia môže podľa veľvyslanca skončiť iba prímerím. Mnoho však bude záležať od ďalších hráčov, Egypta, USA, OSN, Kataru, prípadne Turecka. „V prvom rade (Hamas) musí prestať s ostreľovaním a budovaním tunelov z Gazy na izraelské územie – našli sme ich už 26 – a investovať peniaze do ekonomiky. Ak stúpne kvalita života, bude to dobré pre nich aj pre nás. Ekonomicky zabezpečení ľudia totiž nemyslia na šialenstvá, ale chcú budovať svoju budúcnosť,“ dodal izraelský veľvyslanec.

mž