Svet 11. februára (HSP/Foto:http:canalviajes)
Tie najdesivejšie a najzáhadnejšie jamy, otvory a priepasti do krajiny prekvapivo nie sú dielom len prírody, ale výrazne sa na nich podieľal aj človek.
Takmer po celom svete sú rozosiate jamy úctyhodných rozmerov, na ktorých vzniku sa podieľali mocné sily prírody či ruka “hĺbavého” človeka. Poďme si niektoré z týchto impozantných výtvorov predstaviť.
Darvaza, Turkménsko
Ak vraj existuje brána do pekla, potom musí byť v Turkménsku, presnejšie v púšti Karakum zhruba 260 kilometrov od hlavného mesta Ašchabade. Desivý obrí kráter, z ktorého šľahajú nenásytné plamene, si tiež v angličtine vyslúžil prezývku The Door to Hell. Pravda ohľadom fascinujúceho prízemného úkazu je však trochu nudnejšia, než ako ju rámujú pekelné príbehy o diablovom brlohu. Bizarný úkaz má na svedomí zemný plyn, ktorý pričinením ľudskej činnosti uniká na povrch a Darvaza patrí k najpopulárnejším turistickým miestam v Turkménsku. Kráter desí svojich návštevníkov už viac ako štyridsať rokov.
Jeho počiatky siahajú do čias ZSSR, kedy geológovia na začiatku sedemdesiatych rokov pátrali v tejto oblasti pátrali po zemnom plyne a počas prieskumu narazili na rozsiahlu podzemnú jaskyňu. Náhly prepad podložia však vytvoril obrí kráter o priemere približne 100 metrov, ktorý siaha do viac než dvadsaťmetrovej hĺbky. Zemný plyn začal unikať na zemský povrch. Nastalo nebezpečenstvo, že do ovzdušia uniknú jedovaté splodiny a odborníci zemný plyn zapálili – v dobrej viere, že vyhorí do niekoľkých dní. K tomu nedošlo ani takmer po polstoročí a dobrodružnejší turisti môžu ku “dverám do pekla” radostne cestovať aj naďalej.
Priehrada Monticello, USA
Stavitelia kalifornskej priehrady Monticello na jazere Berryessa severne od San Franciska pozoruhodným spôsobom vyriešili odvod prebytočnej vody. Počas jarných mesiacov odteká z roztápajúceho sa snehu ohromné množstvo vody, ktoré by mohlo poškodiť priehradný múr. Kontrolu hladiny vody z toho dôvodu stráži špeciálny otvor s priemerom 22 metrov, ktorým pretečie zhruba 1370 kubíkov za sekundu. V angličtine sa podivuhodná výpusť, ktorá je jasne najznámejším miestom priehrady dokončenej v roku 1957, prezýva Glory Hole, teda Svätá diera.
Plávanie v nádrži je z bezpečnostných dôvodov v čase prevádzky prepadu prísne zakázané. Prelet zhruba tristometrový “šmýkačkou” by nikto neprežil. V letných mesiacoch, kedy sa prepad nevyužíva, však k jazeru Berryessa mieria zástupy adrenalínových šialencov. Svätá diera sa premieňa v eldorádo tých najšialenejších skejbortistov a bikerov, ktorí si z výpuste temnej trubice utvorili svojráznou U-rampu! Menej dobrodružní turisti si môžu prezrieť výstavnú hrádzu. Vodná elektráreň bola vybudovaná na začiatku osemdesiatych rokov a pozostáva z troch generátorov, ktoré energiou zásobujú predovšetkým San Francisco a jeho blízkom okolí.
Priepasti Sarisarinama, Venezuela
Záhadná Sarisarinama nie je len jedna jama, ale dokonca dva dokonale kruhovité útvary vzdialené neďaleko od seba. Priepasti pomenované Sima Humboldt a Sima Martel majú v priemere 350 metrov a zhruba rovnako toľko sú aj hlboké. Sú to takzvané Cenoty, teda krasové jaskyne a nachádzajú sa v jednej z najmenej preskúmaných častí planéty – v panenskej prírode venezuelského štátu Bolívia, blízko hraníc s Brazíliou.
Nemalú dávku Sangrealu dodáva týmto cenostiam s úplne jedinečným ekosystémom aj skutočnosť, že k ich objavu došlo až začiatkom šesťdesiatych rokov. V následnom desaťročí sa uskutočnil prvý veľký prieskum oblasti a Cenoty zostali nadlho neprístupné pre verejnosť. To dnes už neplatí a dobrodružnejšie povahy sa môžu vypraviť na niekoľkotýždňovú prieskumnú cestu neprebádanou divočinou s pobytom v indiánskych dedinách. Od prípadných záujemcov sa očakávajú solídne skúsenosti s trekking a horolezectvom a celkovo výborná fyzická, ale aj psychická zdatnosť.
jf