Môj profil 
Predplatné
Ukrajinci majú evidentne príliš vysokú mienku o úrovni svojích ozbrojených síl a rozkladne na nich pôsobí aj fantazmagória, že bojujú proti ruskej elite. Ak si ukrajinskí vojaci priznajú, že ich útokom odolávajú bežní ruskojazyční obyvatelia Donecka a Luhanska, ktorí ich porazili v Ilovajsku alebo Debalceve, zníži to ukrajinský bojový rating a bude to mať negatívny dopad na ich bojovú morálku.
Ak Ukrajinci budú aj naďalej veriť tomu, že bojujú proti ruskej armáde a Specnazu a preto sa im nedarí – aj naďalej sa bude v ich radoch šíriť fatalizmus a beznádej. To predstavuje ďalšiu psychologickú výhodu pre separatistov a obrovskú nevýhodu pre Ukrajincov.
Vojaci Donecka a Luhanska sú vysoko motivovaní, pretože bránia svoje domovy. V prípade ak proti nim stoja dobrovoľnícke batalióny a neonacisti z Pravého sektora či Azova, vyburcujú sa doneckí a luhanskí vojaci k nadpriemerným výkonom, pretože ich nenávisť k ukrajinským neonacistom je naozaj genetická a hlboká. Vojakov ukrajinskej armády a Národnej gardy až tak negatívne separatisti nehodnotia.
Bileckij v interview pre ukrajinský portál Apostrof uviedol, že Ukrajine hrozí veľké nebezpečenstvo. Podľa neho, ak separatisti zaútočia, majú reálnu šancu preraziť ukrajinské línie a Ukrajina sa umyje v krvi svojích vojakov. Momentálne je podľa Bileckého najťažšia fáza vojny, pretože ukrajinskí vojaci umierajú na frontovej línii a žiaden úspech nevidia, pričom ich znervózňuje aj zhoršovanie politickej či ekonomickej situácie v krajine. V ukrajinskej armáde sa podľa Bileckého slov šíri apatia a únava.
Bileckij vo svojom interview otvorene povedal, že ukrajinská armáda nemá dostatočnú kapacitu, aby odolala útoku ruských jednotiek. Poukázal na fakt, že Ukrajinci si verili v roku 2014, prišiel Ilovajsk, verili si v roku 2015 a prišlo Debalcevo. Ukrajina verila, že má silnú armádu, ukázalo sa však že na ruskú armádu Ukrajinci nestačia. (Ak sa defétizmus šíri u Bileckého a Azova, je to len dobre).
Vojenskí odborníci Donecka a Luhanska už niekoľko krát uviedli, že “útok do plných” proti Ukrajincom neprichádza do úvahy. Momentálne by stál príliš veľa životov vojakov Donecka a Luhanska, mal by aj negatívny politický dopad, pretože by bol porušením Minských dohôd. Bileckého slová sa dajú vnímať aj ako provokácia, ktorá má za cieľ navodiť pozitívne separatistov k priamemu útoku, ten by sa mohol skončiť pre separatistov fatálne. (Načo útočiť a strácať životy, keď stačí ešte chvíľu vyčkať až ukrajinský režim ešte viac zoslabne).
Arťom Kolčin sa na záver pokúsil bez predsudkov ohodnotiť Bileckého ako ukrajinského politika i vojaka. Podľa neho je Bileckij jednoznačne ukrajinský nacionalista so sympatiami k Banderovi a s neonacistickými sklonmi, ktorý považuje Rusko za nepriateľa.
Na druhej strane však patrí naozaj k dobrým vojakom a má zmysel pre reálne videnie situácie, ktorý mnohým ukrajinským politikom chýba. Bileckij chápe, aké nebezpečenstvo Ukrajine hrozí a nemá veľkú chuť angažovať sa v krvavom konflikte, v ktorom podľa neho bude Ukrajina “ťahať za kratší koniec a umyje sa krvou”.
Bileckij pravdepodobne za Ukrajinu neumrie, ale v prípade nutnosti emigruje, prípadne zostane žiť v oblastiach, kde nebude dosahovať priamo ruský vplyv. Voči viacerým členom Azova existujú vážne obvinenia kvôli ich činnosti v zóne ATO.
Arťom Kolčin
