Môj profil 
Predplatné
Pohodlie sa zmenilo na haldy smetia
Za plasty sa označujú tuhé organické polymérne materiály. Molekuly polymérov sú veľmi dlhé a skladajú sa z veľkého množstva opakujúcich sa článkov. Vďaka tomu vzniká plastickosť. Veľmi dôležitou vlastnosťou je tiež ľahkosť.
Jedinečné vlastnosti plastov boli príčinou toho, že sa im začala dávať prednosť pred drevom, kovom a papierom. Ročne sa na zemeguli vyrába 348 miliónov ton plastu. Za celú dobu jeho výroby vyrobil svetový priemysel 8,3 miliardy ton. Problém je v tom, že celý tento objem nikam nezmizol, je stále vedľa nás: v lesoch, na plážach, smetiskách, na dne oceánov a na morskom pobreží.
Mikroplast sa stáva potravou
V 70. rokoch začali vedci prvýkrát hlásiť mikroskopické častice plastu, ktoré sa objavujú vo vzorkách morskej vody. Ako píšu talianski vedci, mikroplast vzniká pri praní v práčkach odevov zo syntetických látok.
Kanalizáciou sa dostávajú častice a vlákna do čistiacich zariadení, a pretože sú veľmi malé, dostávajú sa cez všetky filtre do riek a iných vodojemov. Experimenty ukázali, že z každého kilogramu syntetických látok sa dostáva do odpadových vôd desiatky a stovky miligramov plastových vlákien.
K znečisteniu vodného prostredia prispievajú tiež mikroskopické guličky, pridávané do kozmetických výrobkov: sprchových gélov, scrubov, pleťových vôd a zubných pást. Kanalizáciou sa tiež dostávajú do svetového oceánu.
Mikroplast sa stáva v oceáne súčasťou potravinového reťazca. Pohlcuje ho planktón, s ním potom i ryby, mäkkýše, veľké morské živočíchy a vtáky. Ďalej sa s plodmi mora dostávajú do ľudskej potravy. Odkiaľ by sa inak vzali v našich výkaloch?
Plast škodí približne 660 druhom. Považuje sa za jednu z hlavných hrozieb biodiverzity v moriach. Je jasné, ako škodia rybárske siete, napríklad uškatcom, nie je, ale zatiaľ jasné, ako pôsobí na živé organizmy mikroplast. Predpokladá sa poškodenie tráviacej sústavy, narušenie procesov chemickej komunikácie medzi druhmi a zníženie populácie mikrorias.
Spracovanie plastu sa nevydarilo
Ako píše časopis Nature, mnohé bohaté krajiny posielali plastový odpad na spracovanie do Číny. V roku 2017 zaviedla Čína dočasné moratórium na dovoz nepriemyselného plastu, čo vyvolalo paniku na trhu.
Vývozcovia ho museli spracovávať sami alebo posielať plastový odpad do iných ázijských krajín. Nie je, ale jasné, čo tam s tým odpadom robia. Nie je vylúčené, že ho jednoducho vyhadzujú do oceánu.
Vedci z Nového Zélandu a USA spočítali, že sa ročne vo svete dostáva v priemere skoro 80 miliónov ton plastu na smetisko, odtiaľ do životného prostredia. Do roku 2060, ak nebude spotreba plastu menšia, zvýši sa objem, nikomu nepatriaceho odpadu trojnásobne – na 213 miliónov ton ročne. Podiel tohto odpadu bude pripadať na Indiu, Čínu a iné ázijské a africké krajiny. Pričom mnohé z nich do tej doby sotva zariadia jeho spracovanie.
.jpg)
.JPG)
