Môj profil 
Predplatné
Nemeckí vedci vo svojej štúdii zhrnuli všetky dostupné informácie o odolnosti ľudských a zvieracích koronavírusoch na povrchu predmetov, a tiež o stratégii ich inaktivácie chemickými dezinfekčnými metódami na verejných miestach a v zdravotníckych zariadeniach.
Analýza 22 štúdií ukázala, že ľudské koronavírusy, ako napríklad SARS, MERS či endemické koronavírusy (HCoV), môžu pri izbovej teplote zostávať na takých povrchoch ako kov, sklo alebo plasty až 9 dní. Pre porovnanie uvádza, že vírus osýpok môže prežiť na kontaminovaných objektoch iba dve hodiny. Efektívne inaktivované môžu byť povrchovou úpravou pomocou roztokov etanolu, peroxidu vodíka alebo chlórnanu sodného.
Vedci sa zamerali informácie o iných koronavírusoch z toho dôvodu, že o rezistencii COVID-19 na otvorených neživých povrchoch je známe len málo.
“V súčasnej dobe nie je ani jasné či sa človek môže nakaziť COVID-19 tak, že sa dotkne povrchu alebo predmetu, na ktorom je vírus, a potom sa dotkne úst, nosa či oka,” poznamenávajú autori štúdie.
Odporúčania lekárov
Autori sa domnievajú, že 9 dní je horná hranica, v priemere môže rodina ľudských koronavírusov prežiť štyri až päť dní na rôznych materiáloch, ako je hliník, drevo, papier, plast a sklo. “Nízke teploty a vysoká vlhkosť ešte viac predlžujú ich život,” uvádza tlačová správa slová prvého autora článku, lekára Güntera Kampf.
Pre zníženie šírenia koronavírusu autori navrhujú dôkladne dezinfikovať povrchy roztokmi účinnými proti SARS a MERS. Domnievajú sa totiž, že dezinfekčné prostriedky fungujú aj proti COVID-19. A samozrejme je povinné opatrenie časté umývanie rúk a utieranie predmetov, s ktorými by infikovaný mohol prísť do styku.
“V nemocniciach sú to, napríklad kľučky od dverí, tlačidlá zvončeka, nočné stolíky, rámy postele a ďalšie predmety vyrobené z kovu alebo plastu, ktoré sú v tesnej blízkosti pacientov, ” vysvetľuje Kampf.
Hoci analýza nevyužila dáta o samotnom víruse COVID-19, a to kvôli ich neprítomnosti, autori sa domnievajú, že sa jeho odolnosť voči objektom príliš nelíši od ďalších vírusov rodiny.
Koronavírus vo svete
Koncom decembra čínske úrady informovali o vypuknutí zápalu pľúc neznámeho pôvodu v husto obývanom Wu-chan (provincia Chu-pej). Odborníci zistili, že pôvodcom ochorenia sa stal nový typ koronavírusu COVID-19 (predtým označovaný ako 2019-nCoV), ktorý sa prenáša z človeka na človeka.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila globálny stav zdravotnej núdze. Počet nakazených už totiž presiahol úroveň ochorenia pri epidémii SARS, ktorá vypukla v roku 2003. WHO globálny stav zdravotnej núdze vyhlásili ešte len šiestykrát v histórii. Niektoré krajiny už prijímajú rôzne opatrenia – vyhlasujú zvláštny stav, uzatvárajú hranice, rušia lety a nevydávajú víza.
.JPG)
.jpg)
