Washington 20. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Medzinárodný tím vedcov objavil v Mongolsku kamenné nástroje, ktoré svedčia o tom, že ľudia putovali po eurázijských stepiach približne o 10 tisíc rokov skôr, ako sa predtým myslelo. Správu uverejnili na portáli Phys.org
Vek artefaktov z vykopávok v rokoch 2011-2016 pozdĺž rieky Tolbor dosahuje 45 tisíc rokov. Celkovo nášli niekoľko tisíc kamenných nástrojov, z toho 826 pochádza z prastarých ľudských stanovíšť. Nástroje s dlhým a správnym ostrím sú analogický nájdené v iných miestach vykopávok na Sibíri a na severozápade Číny. Svedčí to o rozsiahlom osídlení regiónu.
Nehľadiac na to, že sa nenašli žiadne ľudské pozostatky, vedci sú presvedčení, že nástroje vyrobili práve ľudia dnešného typu a nie neandertálci alebo denisovania, ktorí neovládali príslušnú techniku výroby. Vedci tiež určili klimatické podmienky podľa organických pozostatkov. Región sa stával vlhším a teplejším, čo umožňovalo priaznivejšie podmienky pre pasenie dobytka.
Vek nástrojov približne zodpovedá dobe kontaktov medzi ľuďmi dnešného typu a denisovanmi. Existuje teória, že denisovania odovzdali Homo sapiens gény, ktoré robia organizmus odolnejším voči hypoxii a umožňujú obývanie miest s relatívne zriedeným vzduchom, napríklad na Tibete.
Denisovania (Homo altaensis) je vyhynutý druh alebo poddruh starovekých ľudí známych podľa skamenelín nájdených v Denisovej jaskyni na Altaji. Sú považovaní za sesterskú skupinu vo vzťahu k neandertálcom. Nedávno získali dôkazy, že denisovania a neandertálci sa mohli krížiť medzi sebou a mať spoločné potomstvo.
Je známe, že ľudia s modernou anatómiou opustili Afriku pred menej ako 100 tisíc rokmi a osídlili Euráziu, občas sa krížili s inými druhmi Homo – neandertálcami a denisovanmi, čo viedlo k introgresii DNA vyhynutých druhov ľudí do genómu Homo sapiens.
Vlani informovali o tom, že vedci z americkej Stanfordskej univerzity zistili, že gény, ktoré zdedili súčasní ľudia od neandertálcov, poskytovali ochranu pred vírusmi. To vysvetľuje skutočnosť, prečo sa archaické DNA ľudí zachovalo v genóme Homo sapiens až dodnes.
Je všeobecne známym faktom, že dve percentá genómu Európanov a Ázijcov tvoria neandrtálske DNA, čo poukazuje na akési kríženie týchto dvoch druhov. K prvým kontaktom medzi nimi došlo asi pred sto tisíc rokmi, keď Homo sapiens opustil Afriku. Dovtedy žili neandertálci za hranicou afrického kontinentu stovky tisíc rokov a ich imunita sa veľmi dobre prispôsobila vírusom v Európe a Ázii.
Vedci testovali sekvenciu nukleotidov u viac ako 4 500 ľudských génov, ktoré súviseli s ochranou proti vírusom, na zhodu s DNA neandertálcov. Objavili asi 152 častí DNA, ktoré sú prítomné v genóme oboch druhov.
Vedci preukázali, že proteíny, ktoré sú kódované zdedenými génmi neandertálcov, sú schopné vzájomne pôsobiť s takými RNA vírusmi, ako je HIV, chrípkové vírusy typu A a žltačka typu C. Toto špecifické DNA dokázalo čeliť infekciám, keď moderný človek opustil Afriku a začal osídľovať Euráziu.