Antarktída 20. marca 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/NASA)
Vedci Chicagskej univerzity v Antarktíde zaznamenali nočné “ľadozemetrasenie“ – seizmický jav, ktorého pôvod zatiaľ zostáva neznámy. Informuje o tom Science Alert
V priebehu austrálskej letnej sezóny (od novembra 2016 do januára 2017) vedci nainštalovali dva seismografy na dvoch rôznych miestach šelfového ľadovca McMurdo vo vzájomnej vzdialenosti 20 kilometrov. Tieto miesta boli označené ako “suchá“ a “mokrá“ stanica v závislosti od charakteristických procesov topenia. V priebehu dňa na “mokrej“ stanici vplyvom slnečného svitu vznikli mláky z kyprého povrchného ľadu.
Ukázalo sa, že každú noc v oblasti “mokrej“ stanice seismograf registruje stovky a tisíce otrasov prírodného pôvodu s trvaním necelú sekundu.
Vedci prvýkrát registrujú “ľadozemetrasenia“, ktoré sú závislé na dennej dobe a podľa predpokladov sú spojené s procesmi topenia na šelfovom ľadovci.
K vysvetleniu javu vedci navrhli hypotézu, podľa ktorej sa v noci ľad pod roztopenou vodou ochladením scvrkáva a voda zamŕza a rozširuje sa. To deformuje vrchnú vrstvu, ktorá nakoniec praskne. Nasledujúce pozorovania by mali potvrdiť alebo vyvrátiť túto verziu.
Na konci februára Sputnik informoval, že vedci predpovedali skorú katastrofu v Antarktíde. Bruntov ľadový šelf v Antarktíde sa čoskoro rozpadne, čím vznikne ľadovec s plochou, ktorá bude dvakrát väčšia ako New York. Vedci sa domnievajú, že to môže spôsobiť destabilizáciu celého šelfu, čo zase ohrozí vedeckú polárnu stanicu Halley.
Nestabilitu celého šelfu tiež spôsobujú nerovnosti pôvodných hornín, ktoré prekážajú prúdom ľadu a vytvárajú v ňom ďalšie praskliny a napätie.