Kurdská komunita v Nemecku hovorí o “tureckej lobby” v otázke (ne)uznania arménskej genocídy z rokov 1915-1918, ktorá môže zavážiť pri konečnom hlasovaní. Podľa nich bol odoslaný spoločný list okrem iného aj berlínskej tureckej komunite a tureckému veľvyslanectvu, v ktorom občania s tureckým pôvodom žijúci v Nemecku sú vyzývaní, aby sa pokúsili nejako zalobovať u poslancov.
Dokonca aj samotný Vatikán očakáva, ako hlasovanie 2. júna dopadne. Len tri týždne potom je naplánovaná cesta pápeža Františka do Arménska, kde sa má okrem iného zúčastniť aj jednohodinovej návštevy pamätníka obetiam masakry v Tsitsernakaberde vrátane ekumenickej modlitby. Ako píše stránka kath.net, “výsledok v Berlíne o masakre Arménov bude považovaný takpovediac ako modelový prípad pre postoj Vatikánu, či spomenie termín ˝genocída˝ alebo nie”.
Pápež František slovo “genocída” použil prvýkrát v roku 2014 počas prvého stretnutia s arménsko-katolíckym patriarchom Nersesom Bedrosom XIX. Tarmounim. Aj v apríli roku 2015 v bohoslužbe pripomínajúcej si začiatok prenasledovania pred 100 rokmi opísal zabíjanie až 1,5 milióna Arménov v Osmanskej ríši ako “prvú genocídu 20. storočia”, po ktorej nasledovali holokaust a stalinské represálie.
Pápežovi ide aj o to, aby apeloval na zmierenie medzi Turkami a Arménmi: “Kde nie je žiadna pamäť, zlo naďalej udržuje otvorenú ranu.” Stavaním sa na stranu Arménov si však znepriateľuje Turkov, čo mu už minister zahraničia Mevlut Cavusoglu aj stihol vyjadriť, keď na Twitteri pápeža obvinil z podnecovania “nenávisti”. Prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca varoval Františka, aby slovo “genocída” nehanebne neopakoval.