Môj profil 
Predplatné
V nich skončil Harabin na treťom mieste s takmer 15 percentami hlasov. O post prezidenta sa uchádzal aj Marian Kotleba, ktorý skončil práve za Harabinom so ziskom necelých deviatich percent odovzdaných hlasov. Podľa Vašečku je v súčasnosti v spoločnosti objednávka na politickú stranu, ktorá by reprezentovala názory sudcu Najvyššieho súdu SR.
“Spoločenská objednávka tu je. Veľmi dobre sa to ukázalo v prezidentských voľbách. Tých zaokrúhlených 15 percent pre pána Harabina nebolo vôbec málo,” povedal Vašečka. Podľa jeho názoru vstup Harabina do parlamentnej politiky môže byť podobný prípad, ako vstup Andreja Kisku.
“Pre SNS to môže byť rovnaká situácia, ako pre hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) v prípade vstupu strany Andreja Kisku. To prelínanie voličov môže byť podľa mňa veľmi veľké, preto môže mať SNS problém. Pri strane Mariana Kotlebu to zatiaľ nevidíme. Tam to prekrytie nie je také veľké, ako by si mnohí mohli myslieť. Zdá sa, že v tomto prípade je voličská základňa odlišná,” dodal sociológ.
Vašečka si myslí, že prípadná Harabinova politická angažovanosť môže zasiahnuť aj voličov strany Smer-SD. “Ja si myslím, že to môže ovplyvniť aj voličov Smeru, dokonca v niektorých oblastiach sa domnievam, že ešte výraznejšie ako pri SNS,” doplnil.
Štefan Harabin už vo vrcholovej politike pôsobil, ako minister spravodlivosti vo vláde Roberta Fica (Smer-SD). Aj napriek tomu, že je spoločensky, aj politický známy, nepotvrdzuje trend z ostatných volieb, kde dominovali najmä úplne noví a neznámi politici. “On stelesňuje autoritársky typ politiky, podobne ako kedysi Vladimír Mečiar. Pri jeho voličoch to teda nie je o tom, že či je niekto v politike nový, alebo nie. Spoločenská objednávka po tomto štýle politiky je na Slovensku dlhodobá,” uzavrel Vašečka.
Harabin na dnešnom tlačovom brífingu nevylúčil, že bude kandidovať už v najbližších parlamentných voľbách. Podľa vlastných slov však nechce byť predseda žiadnej politickej strany.
.jpg)
.JPG)
