Bratislava 8. mája 2018 (HSP-Christophe Ena)

Prakticky celý môj život som sa venoval právu. To je to, podľa čoho sa riadia naše životy od narodenia až po odchod z tohto sveta. Mám preto jednoznačný postoj k dianiu a rôznym javom, ktoré sa nás priamo v živote dotýkajú. Plány niektorých politikov Európskej únie a úradníkov v Bruseli na zavedenie trvalého osídľovania štátov EÚ národmi z Afriky, Blízkeho východu a Ázie a odstránenie suverénnych štátov ako ich poznáme dnes považujem za priamu cestu k zničeniu pôvodných európskych národov, vrátane nás Slovákov.

Francúzsky prezident Emanuel Macron nedávno vo svojom vystúpení v Európskom parlamente hovoril o svojej predstave budúcnosti Európskej únie. Podstatou jeho vystúpenia je odstránenie suverénnych štátov v Európe a zaplavenie Európy stovkami miliónov ľudí z Afriky, ktorú on pravdepodobne aj vzhľadom na koloniálnu minulosť Francúzska považuje za najbližšiu časť sveta, s ktorou sa má Európa doslova spájať. Politik, ktorý len pred niekoľkými dňami v spoločnosti s ďalšími dvoma štátmi, bezdôvodne a bez mihnutia oka agresívne opätovne zaútočil na suverénny štát Sýriu a hrubo porušil normy medzinárodného práva a ešte je na to hrdý, stratil podľa môjho názoru morálne právo predkladať Európskej únii svoje predstavy o jej budúcnosti a stavať sa do pozície akéhosi vodcu. Dôvera, uznanie a úcta sa takto získať nedá.

Závery stretnutia predstaviteľov OSN, EÚ a Africkej únie z minulého roku o vzájomnej spolupráci aj v otázkach migrácie nehovoria nič o plánovaných nových 200 miliónoch osídlencov z Afriky. Takéto krátkozraké a občanmi Európy neodsúhlasené hazardérske sociálne pokusy už dnes dosiahli gigantické rozmery. Vôbec tu nejde o plnenie záverov vyššie uvedeného stretnutia z roku 2017. Vôbec tu nejde o dohodnutú ochranu vonkajších hraníc EÚ, o zamedzovanie nelegálnej migrácie, o boj s pašerákmi ľudí, o zastavenie migračných vĺn vyvolaných vojnovými konfliktami, nejde o zastavenie týchto vojenských konfliktov, nejde ani o pomoc africkým krajinám a už vôbec nejde o pomoc utečencom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Osídlenci nie sú dovážaní do Európy za účelom ich ochrany alebo na prácu v prospech spoločnosti alebo na štúdium, na to, aby sa vzdelávali a vrátili sa do svojich krajín a pomáhali ich rozvoju. Nič také nie je v pláne. Z právneho hľadiska považujem za zvrátené návrhy na vytváranie akéhosi moslimského, islamského štátu v Európe, alebo vytváranie ozbrojených zložiek z mladých mužov z radov migrantov, alebo tolerovanie práva šaria popri pôvodnom domácom právnom systéme. Vo Francúzskej kuchyni je známe okrem iného aj varenie žiab. Pán Macron a stále menej príťažlivý Brusel sa podobne pokúša nenápadne nabaľovať svoje plány tak, aby sa členské štáty už nemohli brániť bezuzdnému osídľovaniu, presne ako povestné pomalé varenie žaby. Tu už nemožno hovoriť ani o strate dôvery v politikov Bruselu, ale o hrubej a násilnej panovačnosti, ktorá nemá nič spoločné s dodržiavaním medzinárodného práva, existujúcich právnych záväzkov v Európskej únii alebo s rozvíjaním partnerskej spolupráce členských štátov v prospech rozvoja nášho spoločného domova.

Veľký rozdiel je medzi dočasnou právnou ochranou utečencov pred vojnou, medzi plánovanou suverénnou štátnou migračnou politikou výberom vhodných alebo potrebných vysoko vzdelaných záujemcov o prácu a medzi šialeným rozdúchavaním migrácie stoviek miliónov ľudí v rozvojových krajinách sveta, kvôli ziskom a nejasnej, pokrivenej predstave politikov o skutočných záujmoch národov Európy. Výsledkom nemôže byť nič iné iba násilie, hlboké ľudské sklamanie, utrpenie, porušovanie všetkých základných ľudských práv a slobôd a vytváranie izolovanej masy nezamestnaných ľudí v nových podmienkach, odkázaných na trvalú sociálnu podporu štátu. Organizátori a podporovatelia týchto zvrátených sociálnych experimentov dobre vedia, že ekonomika členských štátov nebude schopná živiť navyše 200-300 miliónov nezamestnaných ľudí, dobre vedia, že následne vznikajú kriminálne bandy, teror, separované skupiny dovážaných národov, dokonca aj medzi sebou nábožensky a etnicky netolerantných, navzájom nenávistných a vraždiacich sa ľudí, dobre vedia, že zanikne európska civilizácia, pôvodné národy, ich história a kultúra.

A čo návrhy pána Macrona? Ľudovo a pejoratívne povedané, proste mimo mysu. Ako občan si ctím našu ústavu a som rozhodne proti snahám o odstránenie suverenity, teda nezávislej existencii štátov. Svet dnes ešte nedospel prirodzeným spôsobom rozvojom vzájomných vzťahov k takýmto myšlienkam. Možno za ďalších tisíc rokov štáty nebudú existovať a svet bude inak spoločensky organizovaný, ale dnes sú takéto snahy presadzované hrubým násilím a to nie je v poriadku. Som proti núteniu vzdať sa vlastného štátu s použitím politického a ekonomického vydierania zo strany „múdrych“ politikov Európskej únie. To sa v medzinárodnom práve dá označiť termínom „anexia“. Nie Rusko, ale ústami svojho prezidenta Francúzsko a ďalšie dominantné štáty sa snažia anektovať územia a obyvateľov suverénnych štátov v Európe a podriadiť ich svojmu politickému a právnemu diktátu. Pre tých politikov, ktorí tomu nerozumejú alebo si to nevšímajú chcem poukázať na to, že ide o priame porušenie platného systému medzinárodného práva, porušenie ústavných princípov štátnej suverenity členských štátov EÚ a aj celého systému vnútroštátnych právnych noriem.

Brusel sa už nechce riadiť týmito právnymi pravidlami, navrhuje nevšímať si dohody v otázkach utečencov a kontroly ilegálnej migrácie, nevšímať si boj  proti obchodovaniu s ľuďmi, nevšímať si priame ohrozenie bezpečnosti vlastných občanov, porušenie práv žien a rovnosti všetkých pred zákonom. Brusel a niektorí západní politici už otvorene nechcú čeliť migrácii, ale chcú presadiť systém trvalého osídľovania Európy. Kam nás títo politici ženú a kam to dopracovali, keď nič iné nie je na programe únie len ako trvalo naberať stovky miliónov osídlencov alebo ako bezdôvodne škodiť Rusku? Táto politika je nie len chuligánsky primitívna a pritom vo svojich argumentoch a vydieraní detsky naivná, ale aj smrteľne nebezpečná pre národy Európy. To sa nedá ospravedlňovať žiadnymi prázdnymi rečami o hodnotách alebo solidarite a nemožno ani dávať hlavu do piesku, však nejako už len bude. Falošná solidarita v otázke migrácie nie je žiadnou hodnotou, ale hlúposťou, falošná pomoc migrantom nie je pomocou, ale podporou kriminálnych živlov obchodujúcich s ľuďmi, lož, konšpirácia jedných proti druhým, porušovanie ľudských práv a princípov medzinárodného práva nie je cnosťou občanov Európy, ale hanbou niektorých ich politikov a podpora teroristov a bombardovania nevinných civilistov v suverénnych štátoch nie je kresťanskou ani našou slovanskou hodnotou, ale agresívnym odsúdeniahodným chovaním niekoľkých nespratníkov, ktorí sa otvorene pokúšajú odstrániť všeobecne akceptovaný systém medzinárodného práva a svetovej bezpečnosti. Riešenie je jednoduché. Treba okamžite zastaviť dovoz migrantov a zastaviť bombardovanie a terorizovanie chudobnejších a slabších národov a ich štátov. Pomáhať im rozhodne treba, ale u nich doma. Žiadna veda, iba jednoduché dodržiavanie princípov medzinárodného práva. To je predsa jednou z povinností Európskej únie napísanou v platných zmluvách.

Žiadna záruka našej existencie ako národa bez nášho vlastného úsilia jednoducho neexistuje. Nachádzame sa dnes žiaľ v bazéne so žralokmi. A určite nie je pre nás riešením dať ruky hore a odovzdať sa napríklad Nemecku. Aké riešenia možno hľadať?

Spolupráca národov krajín pod názvom Vyšehradská skupina má svoj základ a symboliku už od roku 1335, kedy sa stretli vtedajší český, poľský a uhorský panovníci. Máme spoločnú históriu, kultúru, hodnoty, kresťanské náboženské tradície. Obnovená spolupráca národov Vyšehradského trojuholníka a neskôr po rozdelení Československa v roku 1993 Vyšehradskej štvorky sa začala už v roku 1991. Je to unikátny model, ktorý sa stal stabilizujúcim prvkom v snahe o rozvoj demokracie aj v rámci Európskej únie.

Každý zväzok je však iba taký silný, ako jeho najslabší článok. Alexandre Dumas písal vo svojom románe o troch mušketieroch aj keď boli nakoniec štyria Athos, Porthos, Aramis a d’Artagnan. Heslo, ktoré si z tohto románu pamätá snáď každý je „jeden za všetkých a všetci za jedného“. Znamená to, že v jednote je sila. Neviem, či je to tak, ale ak by naša vláda navonok hovorila, že nesúhlasí s násilnou migráciou, ale potichu by pritom dobrovoľne migrantov prijímala, aby si nepohnevala Brusel, bola by to slabosť, klamanie vlastných občanov a trhanie dnes tak potrebnej jednoty krajín V4 v tejto otázke. Milióny eur zo Slovenska putujú do rozvojových krajín. Nemám nič proti takejto pomoci, ani proti ľuďom z iných kultúr a verím, že prevažná väčšina Slovákov tiež nie je proti nikomu len tak pre nič za nič nepriateľsky naladená. Čo teda spôsobuje obavy našich občanov? Je to zlá skúsenosť Európy, nie jeden-dva prípady, ale mnohonásobné a neustále sa objavujúce znásilnenia, vraždy, bitky, bombové alebo iným spôsobom páchané teroristické útoky na nevinných ľudí, nenávistné a štvavé prejavy náboženských vodcov dovážaných migrantov proti nám, proti kresťanskej viere, proti bielej rase. Prečo európski politici pracujú v neprospech svojich občanov?  Sú niekým riadení, sú vydieraní? Jednoduchá ľudská logika napovedá, že tu je niekde pes zakopaný.  Keď triezvo zhodnotíme to, čo sa deje v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku a v ďalších členských krajinách Európskej únie, musíme si priznať, že Európa už nie je pre nikoho bezpečným domovom. Obrovský nárast trestnej činnosti je definitívne možné pripísať strate schopnosti politikov EÚ hájiť skutočné záujmy a istoty svojich občanov.

Nevyhnutné je pravdivo informovať európsku a našu verejnosť o stave migrácie, o plánoch vlády, ako jej čeliť. Nastal čas protestovať proti nátlaku napríklad odňatím miliárd z eurofondov z dôvodu, že nekontrolovanou migráciou nechceme ohroziť našich občanov napriek želaniam a príkazom Bruselu. Nemôžeme ani prijímať právne predpisy, ktoré porušujú našu ústavu a naše zákony, ako napríklad tzv. Istanbulský dohovor.

Zdá sa, že krajiny V4 majú v týchto otázkach svoje osobitné miesto a v mnohom sú jedinečné, predstavujú nádej. Nemajú koloniálnu minulosť ani snahu dnes niekoho kolonizovať, nad niekým dominovať, neútočia vojensky na žiadnu krajinu sveta, nevydierajú, nepodvádzajú a neklamú svojich partnerov v medzinárodných vzťahoch, majú vysoko vzdelanú populáciu, ktorá sa prirodzene riadi humánnymi hodnotami, slušnosťou, morálkou a svojou ľudskou priateľskou povahou. Naše národy majú vlastné historické negatívne a pozitívne skúsenosťami z invázií, okupácií, spoločného účinného odporu voči vonkajším agresorom, ale aj  z mierovej spolupráce a rozvoja v záujme vlastných občanov. Je čas nielen na odmietanie nátlaku, ale hrdé vodcovstvo a zodpovednosť štátov V4 za svoju slobodu, suverenitu, vlastný osud a vytvorenie pozitívneho príkladu zdravého rozumu v Európe.

Slovensko musí chrániť svoju ústavu, svoju štátnu suverenitu, svoju kultúru, bezpečnosť svojich občanov, zachovanie vlastného národa. To nie je možnosť pre politikov, to je ich povinnosť a právny záväzok štátu a všetkých jeho orgánov voči vlastným občanom. Slovenská republika by sa mala jednoznačne pridať k vyhláseniu Maďarska, že nebude súhlasiť so žiadnym spoločným vyhlásením EÚ, ktorý by podporovalo a nie zastavovalo a tak reálne riešilo neželanú migráciu a osídľovanie Európy.

Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky