Za jednoznačne alebo skôr nesprávny postoj to považuje 71 percent z 5031 respondentov, súhlasí s ním 22 percent opýtaných.

Menej výrazný je tento rozdiel medzi priaznivcami CDU: 55 percent podporuje Lascheta v tom, aby sa stal nástupcom kancelárky Angely Merkelovej, 32 percent má opačný názor.

Na otázku, či by mal Laschet zostať predsedom CDU, odpovedalo v prieskume inštitútu Insa pre utorňajšie vydanie denníka Bild kladne 21 percent opýtaných, 51 percent bolo proti a zvyšok respondentov si vybral odpovede “je mi to jedno” alebo “neviem”. Tesná väčšina voličov CDU (44 percent) je za to, aby Laschet zostal šéfom CDU, proti je 40 percent.

Aby ďalším kancelárom bol kandidát sociálnych demokratov Olaf Scholz, sa v tomto prieskume vyslovilo 43 percent opýtaných, Lascheta by si na čele vlády želalo len 13 percent opýtaných (medzi voličmi CDU je tento podiel 38 percent).

Aj v samotnej CDU rastie odpor voči Laschetovej stratégii pokúsiť sa o sondážne rozhovory so Zelenými a liberálmi z FDP. “Teraz by sme mali s pokorou a rešpektom akceptovať vôľu voličov. Chceli zmenu,” povedal šéf CDU v Dolnom Sasku Bernd Althusmann. Hesenský premiér Volker Bouffier si myslí, že CDU nemá nárok na zostavovanie vlády. “Prehrali sme voľby. Bodka,” konštatoval predseda mládežníckej organizácie CDU Tilman Kuban, podľa ktorého jednoznačný mandát majú SPD, Zelení a FDP.

Analytik: Šancu stať sa novým nemeckým kancelárom má Scholz i Laschet

Šancu stať sa novým nemeckým kancelárom má Olaf Scholz z víťaznej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ale aj Armin Laschet, predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá skončila v nedeľňajších parlamentných voľbách na druhom mieste. Povedal to v rozhovore pre TASR profesor Stephan Bröchler z Vysokej školy ekonómie a práva (HWR) Berlin.

“Kancelárom sa stane ten, kto bude schopný dosiahnuť väčšinu v Spolkovom sneme (Bundestagu), a nie nevyhnutne víťaz volieb Olaf Scholz,” pripomína analytik. Nie je isté, či sa sociálny demokrat stane kancelárom, keďže liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) pred možným spojenectvom s SPD verejne uprednostnili vládu s CDU/CSU a Zelenými. Zelení síce preferujú koalíciu s SPD, avšak nevylučujú ani vládnutie s konzervatívcami, pripomína Bröchler.

“Existuje nielen teoretická, ale aj celkom praktická šanca, že kancelára bude vyberať CDU/CSU,” tvrdí analytik, a to aj napriek tomu, že konzervatívci nie sú víťaznou stranou. Konkrétne sa tak stane v prípade vzniku koaličnej vlády únie so Zelenými a FDP. “To, či Armin Laschet povedie vládu ako spolkový kancelár, však bude závisieť od toho, či má naďalej podporu únie, alebo musí odstúpiť (z postu šéfa CDU),” upozorňuje.

Denník Die Welt si v tejto súvislosti všíma, že Lascheta po volebnom debakli jeho strany v pondelok vyzvala na odchod z pozície šéfa CDU poslankyňa reprezentujúca túto stranu v krajinskom sneme v Porýní-Falcku Ellen Demuthová. “Armin Laschet, prehrali ste. Prosím, pochopte to. Zabráňte ďalším škodám CDU a odstúpte,” apelovala na sociálnej sieti Twitter.

“Pre úniu je volebný výsledok katastrofou,” dodáva Bröchler s tým, že “Armin Laschet sa musí zodpovedať za najhorší výsledok CDU od založenia Nemeckej spolkovej republiky”. Laschet už síce priznal chyby v predvolebnom boji a avizoval i vyrovnanie sa s volebným výsledkom, na zasadnutí predsedníctva strany ho však kritizovali za to, že CDU by mala jasnejšie priznať volebnú porážku.

“Rozhovory o vytvorení vlády prebiehajú inak, ako to bolo po predošlých voľbách so Spolkového snemu,” naznačuje analytik. “Po prvý raz máme dvoch politikov – Olafa Scholza a Armina Lascheta –, ktorí vedú koaličné rokovania a chcú zastávať post kancelára. Novinkou je i to, že Zelení a FDP sa stretávajú na sondážne rozhovory ešte pred samotnými rokovaniami s SPD a úniou CDU/CSU,” hovorí.

“Počítam s tým, že koaličné rokovania sa skončia omnoho skôr, než tomu bolo po voľbách v roku 2017, keď sa natiahli až do polovice januára 2018,” predpokladá. Situáciu sa skomplikovala po tom, čo FDP v novembri prerušila trojstranné rokovania s SPD a Zelenými.

Víťazná SPD v nedeľných voľbách do Spolkového snemu získala 25,7 percenta hlasov, zatiaľ čo za blok CDU/CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov. Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli z FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov.