Washington 8. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Harnik)

Pre približne 200 miliónov potenciálnych amerických voličov je dnešok tzv. Election Day, keď sa zúčastnia na voľbách nového prezidenta Spojených štátov

Voľby amerického prezidenta sa konajú každé štyri roky, vždy v utorok po prvom pondelku v novembri. V mnohých štátoch USA však smú niektoré skupiny voličov hlasovať už niekoľko týždňov vopred.

Ako prví začali dnes hlasovať voliči v troch odľahlých lokalitách v pohorí White Mountains v štáte New Hampshire pri hranici s Kanadou. Ide o tri osady – Dixville Notch, Hart’s Location a Millsfield’s v Novom Anglicku -, kde tradične využívajú právo obcí s menej ako sto obyvateľmi otvoriť volebné miestnosti o polnoci miestneho času.

Riadne hlasovanie sa začne dnes o 6.00 h miestneho času (12.00 h SEČ) v niektorých štátoch na východnom pobreží USA (Connecticut, Virgínia, New York). Hlasovanie v týchto častiach USA sa skončí o 18.00 h (polnoc SEČ), ale väčšina štátov na východnom pobreží ukončí hlasovanie až o 20.00 h miestneho času (streda 2.00 h SEČ) – medzi nimi aj Florida ako kľúčový štát pri hlasovaní v prezidentských voľbách -, či ešte o hodinu neskôr (streda 3.00 h SEČ).

Na západnom pobreží sa hlasovanie začína v Kalifornii o 7.00 h miestneho času (16.00 h SEČ). Volebné miestnosti na západnom pobreží – vrátane Kalifornie ako najľudnatejšieho štátu Únie – sa zavrú počínajúc 20.00 h miestneho času (streda 5.00 h SEČ). V tom čase by už mohlo byť jasnejšie, kto sa stane na najbližšie štyri roky novým obyvateľom Bieleho domu.

Hlasovací proces vo voľbách prezidenta USA je komplikovaný a silne decentralizovaný. Hlasovanie si organizujú a riadia samotné štáty Únie, ktoré ešte časť rozhodovania delegujú okresom či mestám. Čakanie na výsledky volieb komplikuje aj rozľahlosť územia, keďže USA ležia v štyroch časových pásmach, či dokonca šiestich, ak sa započíta aj Havaj a Aljaška.

Voliči hlasujú elektronicky i klasicky, ale v každej volebnej miestnosti by mali byť prítomní pozorovatelia oboch hlavných strán – Demokratickej a Republikánskej -, aby bola zaručená transparentnosť hlasovania.

Dnes americkí voliči zvolia 538 členov zboru voliteľov – ide zväčša o verejne známych ľudí, či straníckych aktivistov. Svojich zástupcov bude mať v zbore voliteľov všetkých 50 štátov Únie ako aj federálny dištrikt Columbia, na ktorého území sa nachádza hlavné mesto Washington.

Voľba voliteľov je však de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Aj preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov formálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej strede v decembri, teda 19. decembra, a to v hlavných mestách jednotlivých štátov.

Volebné hlasy sa zrátajú – víťaz voľby prezidenta musí získať najmenej 270 hlasov. Novú hlavu štátu vyhlásia 6. januára. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára.

Hlavný súboj o Biely dom sa dnes bez najmenších pochybností odohrá medzi dvoma hlavnými protagonistami – kandidátkou Demokratickej strany Hillary Clintonovou a kandidátom republikánov Donaldom Trumpom. Istú úlohu môže zohrať aj „outsider“ Gary Johnson.

Dramatickosť týchto prezidentských volieb spočíva v tom, že každý z nich chce Spojené štáty viesť opačným smerom. O diametrálne odlišných názoroch i životnej skúsenosti hlavných kandidátov svedčila aj predvolebná kampaň, ktorá sa podľa analytikov vyznačovala „nevídanými verbálnymi útokmi“.

Jedným z rozhodujúcich faktorov týchto volieb by mohla byť účasť prvovoličov i vekovo mladších voličov, ktorých sa na voličské zoznamy zapísalo rekordne veľa. Politológovia však upozorňujú, že ich masívnu účasť možno očakávať len sotva – a to aj napriek mobilizácii tejto často voličskej základne cez sociálne siete: Facebook, Twitter, Snapchat či Instagram.

Okrem hlasovania v prezidentských voľbách dnes Američania hlasujú aj o novom zložení Snemovne reprezentantov (435 poslancov), o 34 členoch Senátu, o 12 guvernéroch, ale aj o poslancoch miestnych samospráv, starostoch, sudcoch či šerifoch. Demokrati sa nádejajú, že vo voľbách do Kongresu získajú kontrolu aspoň nad jednou jej snemovňou.

Dnes sa uskutočnia aj miestne referendá o vyše 150 otázkach. Pozoruhodné sú spomedzi nich napríklad plebiscity o dani za sladené nápoje, ktoré sa konajú v štyroch mestách, z toho tri sú v štáte Kalifornia (San Francisco, Oakland a Albany), a o tzv. uhlíkovej dani v štáte Washington. Vo viacerých štátoch sa bude hlasovať o legalizácii marihuany. V Colorade sa rozhodne o legalizácii eutanázie. V hlavnom meste budú voliči rozhodovať o tom, či sa Washington stane 51. americkým štátom. Nateraz má štatút federálneho dištriktu Columbia. Veľmi špecifické je aj referendum v Kalifornii o tom, či pornoherci majú byť povinní nosiť prezervatívy pri nakrúcaní pornofilmov.

Hlasovacie lístky sú v každom štáte iné, aj škaredé či neprehľadné

Mnohé pravidlá týkajúce sa prezidentských volieb v Spojených štátoch sa líšia od štátu k štátu. Jednotlivé štáty majú okrem iného autonómiu aj v tom, ako majú vyzerať hlasovacie lístky.

Dizajn hlasovacieho lístka pritom môže ovplyvniť rozhodnutie voliča. „Každému, kto si spomenie na voľby z roku 2000, ktoré pritiahli pozornosť celého národa k akýmsi zmätočným prvkom na hlasovacích lístkoch na Floride, môže byť jasné, že dizajnéri nie vždy urobia dobrú prácu,“ uviedla rozhlasová stanica NPR.

V Spojených štátoch neexistuje žiadna federálna autorita, ktorá by určovala, ako majú vyzerať hlasovacie lístky.

„To, ako hlasovacie lístky vyzerajú, je kombináciou názorov miestnych volebných úradníkov a toho, čo sú schopné urobiť ich tlačiarne. Alebo v prípade elektronického hlasovacieho systému toho, čoho sú schopné ich počítače,“ vysvetlila pre NPR Dana Chisnell z neziskovej organizácie, ktorá sa zaoberá vývojom najvhodnejších dizajnov pre volebné materiály.

To, že dizajn naozaj môže ovplyvniť hlasovanie, dokazuje napríklad prípad z okresu Palm Beach na Floride z roku 2000. Volebná komisia sa tam bez predchádzajúceho testovania rozhodla zväčšiť veľkosť písma v elektronickom hlasovacom systéme, aby nemali starší voliči problém s čítaním. Zväčšenie písma však poposúvalo celý text vrátane kolóniek na zakrížikovanie toho ktorého kandidáta. Hoci mená kandidátov boli jasne čitateľné, nebolo jasné, ktorá kolónka ku komu patrí.

Voliči si tak musia dávať pri vypisovaní volebných lístkov pozor. Dana Chisnellová ale priznáva, že počas posledných rokov viac a viac volebných komisií robí stále lepšiu prácu, pokiaľ ide o navrhovanie volebných lístkov.

„Zoznam takýchto volebných komisií je oveľa dlhší než pred štyrmi alebo ôsmimi rokmi,“ povedala. Väčšina voličov by tak podľa nej nemala mať s hlasovaním problém.