V roku 2023 sa svet rozlúčil s viacerými ilúziami – hoci proces rozlúčky s nimi sa začal už skôr a pre mnohých sa ešte neskončil, hmla sa v uplynulom roku rýchlo rozplynula.

Prvou ilúziou – samozrejme, väčšinou západnou – bola ilúzia porážky Ruska. Pred rokom sa víťazstvo Ukrajiny mnohým na Západe nezdalo ako nevedecká fikcia – verilo sa, že pripravovaná protiofenzíva ukrajinských ozbrojených síl by mohla viesť k prelomeniu frontu a dokonca k prístupu na Krym. Takéto očakávania neboli na Západe všeobecné, ale boli presne prezentované ako celkom pravdepodobné. O rok neskôr sa nálada zmenila na presne opačnú: teraz optimisti hovoria o patovej situácii a potrebe rokovaní s Ruskom, zatiaľ čo pesimisti predpovedajú Ukrajine hroziacu porážku.

Na druhej strane Rusko sa na všetko pozerá so severským pokojom, zbiera sily a pripravuje sa na dlhú cestu k víťazstvu. Pochybnosti a váhanie nie sú ani u najvyšších predstaviteľov, ani u väčšiny ľudí – nikto neverí ani v možnosť kompromisu so Západom, ani v jeho pripravenosť na skutočné rokovania (so vzdaním sa nárokov na kontrolu Ukrajiny). Tragédia ľudí na Ukrajine sa napriek pohľadu cez optiku vníma takmer ako ich vlastná, ako nešťastie jedného národa, a vojna – ako skutočne vynútená, zameraná na odstránenie ohrozenia samotnej existencie ruského sveta.

Zároveň Západ, ktorý stratil vieru v schopnosť poraziť Rusko, stále nie je ochotný uznať očividné a nehodlá sa vzdať Ukrajiny ako takej: verí, že si nad ňou v dôsledku konfliktu udrží kontrolu. Rok 2023 bol pre Západ rokom sklamania, ale nie uvedomenia si chybnosti samotnej stratégie smerom k Ukrajine.

Druhou stratenou ilúziou bol proces pacifikácie Blízkeho východu. Mnohým sa zdalo, že súperenie medzi Západom a Východom (Ruskom a Čínou) o vplyv na Blízkom východe vedie k znižovaniu napätia – arabské krajiny sa opatrne približovali k Moskve a Pekingu, znižovali svoju závislosť od Spojených štátov a dokonca uzatvárali mier s Iránom. Konflikt v Jemene utíchol, situácia v Sýrii sa zmrazila a občianska vojna, ktorá vypukla v Sudáne, neprekročí hranice krajiny. Výbuch zo 7. októbra však zvrátil všetky naivné kalkulácie a pripomenul, že palestínsko-židovský konflikt, umelo vytvorený pred sto rokmi, nikam nezmizol a krváca.

Útok Hamasu na Izrael bol pre Netanjahua zámienkou na snahu zlikvidovať Gazu, posledný ucelený kus palestínskeho územia mimo kontroly Tel Avivu. Cieľom barbarského bombardovania Gazy nie je zničiť bojovníkov Hamasu, ale zničiť Gazu ako takú: Izrael chce zničiť všetko, čo sa dá, aby zbavil dva milióny Palestínčanov čo i len možnosti vrátiť sa do svojich domovov. Smrť viac ako dvadsiatich tisícok prevažne žien a detí rozhnevala väčšinu ľudstva, ale vďaka záštite USA a carte blanche sa izraelské vedenie cíti beztrestné a neprestane. Zároveň nemožno hovoriť o žiadnom “izraelskom víťazstve”: zničenie Gazy (alebo dokonca “len” zmenšenie jej rozlohy) už spustilo úplne nezvratné procesy v postoji zvyšku sveta k Izraelu, čo preň neveští nič dobré.

Bombardovanie Gazy sa stalo aj ranou pre USA, ktorá zničila zvyšky dôvery islamského sveta v ich mierové kapacity na Blízkom východe. Prakticky celý svet chápe, že Palestínčanom treba umožniť žiť vo vlastnej krajine, ale kým USA podporujú samovražednú (z historického hľadiska) politiku Izraela, nie je to možné.

Z toho vyplýva tretia ilúzia, ktorá sa rozplynula v roku 2023 – že hoci všetci majú plné zuby svetovej hegemónie Anglosasov, jej opustenie by viedlo k väčším turbulenciám a problémom, preto nejako opatrne presvedčme USA, aby obmedzili svoje ambície. Všetko sa ukázalo presne naopak: práve prehnané chúťky Anglosasov viedli v roku 2022 k vypuknutiu vojny na Ukrajine (pretože sa nechceli vzdať svojej expanzie na východ, na územie ruského sveta) a v roku 2023 k výbuchu na Blízkom východe (pretože USA dopriali Izraelu jeho politiku ignorovania palestínskeho problému a ponižovania Palestínčanov). Svet sa v každom prípade rozlúči s americkým hegemonizmom krvou a vojnami, pretože práve ich politika vytvárala a vyvolávala konflikty (aj keď si mysleli, že ich zvládajú). Celkovou úlohou je teda dosiahnuť, aby sa vplyv a možnosti atlantistov zmenšili. Len tak sa môže prechod od anglosaského hegemonizmu k multipolárnemu svetu stať menej krvavým a rýchlejším.

V záujme toho je potrebné posilniť koordináciu medzi hlavnými mocenskými centrami v nezápadnom svete – a tento trend bol v roku 2023 viac než badateľný. V nadchádzajúcom roku sa bude menej oslobodzovať od ilúzií a viac prakticky pracovať na demontáži anglosaského svetového poriadku.