Správu aktualizujeme

Podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana tieto zmeny zaistia Turecku politickú stabilitu, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. Kritici naopak hovoria o likvidácii tureckej demokracie, zavedení autokratického režimu a koncentrácii politickej moci v rukách Erdogana, ktorý v krajine vládne – najskôr ako premiér a potom prezident – už od roku 2003.

Referendum prebieha v podmienkach výnimočného stavu vyhláseného po pokuse o štátny prevrat z vlaňajšieho júla. Hlasovaniu predchádzala značne asymetrická kampaň, v ktorej jednoznačne dominoval Erdogan a jeho vládny tábor stúpencov zmien. Tí takmer úplne ovládli mediálny priestor a zaplavili krajinu svojimi plagátmi.

Odporcovia návrhov sa naopak stali terčom zastrašovania, fyzického násilia a svojvoľného väznenia. Samotný Erdogan obviňoval svojich kritikov zo snáh o destabilizáciu Turecka a zo spolčovania sa s teroristami, ktorí podľa neho stáli za vlaňajším pokusom o prevrat.

Voliči sa majú paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Prezident má byť podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.

V prípade schválenia vstúpia navrhované zmeny plne do platnosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2019. Akékoľvek rozhodnutie voličov bude právne záväzné. Prípadné „nie“ by podľa pozorovateľov vyvolalo politickú neistotu, ktorá by mohla viesť aj k predčasným voľbám.

V priebehu dnešného dňa môže odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Prvé volebné miestnosti na východe krajiny sa otvorili o 06.00 h SELČ a posledné sa zatvoria o 16.00 h. Výsledky budú postupne zverejňované v priebehu večera a noci.

Na hlasovacom lístku nie je vytlačená žiadna otázka, iba dve slová „áno“ a „nie“. Voliči označia jednu z možností podľa toho, či podporujú navrhované ústavné zmeny.

Na priebeh referenda dohliada len malý počet medzinárodných pozorovateľov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala do Turecka približne 35-členný pozorovateľský tím.

Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich sčítajú spolu s ostatnými.

 Turecko: Kurdskí militanti zaútočili na predstaviteľa AKP, zahynul ochrankár

Kurdskí militanti zaútočili v noci nadnes na vozidlo okresného predstaviteľa tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Pri útoku zahynul jeho osobný strážca, ďalší utrpel zranenia. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z bezpečnosti.

Podľa nich militanti z organizácie Strana kurdských pracujúcich (PKK) zaútočili na auto v okrese mesta Muradiye vo východotureckej provincii Van.

K útoku došlo krátko pred začatím referenda o ústavným zmenách, ktorých schválenie by znamenalo faktickú zmenu parlamentného politického systému na prezidentský. Prieskumy verejnej mienky signalizujú tesný súboj stúpencov a odporcov reformy.

Turecký minister obrany Fikri Išik zverejnil 10. apríla bilanciu, podľa ktorej turecké bezpečnostné sily zabili od júla 2015, keď stroskotalo prímerie medzi vládou a militantmi, vyše 7000 členov PKK, ktorú Turecko, Európska únia a Spojené štáty považujú za teroristickú organizáciu.

Medzinárodná krízová skupina, ktorá vedie záznamy o počte obetí po zrútení prímeria, tvrdí, že v konflikte zahynulo najmenej 1133 členov PKK. Okrem nich podľa nej prišlo o život aj najmenej 392 civilistov a 897 príslušníkov tureckých bezpečnostných síl.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu kritizoval dnes nemenované krajiny za pokus ovplyvniť prebiehajúce historické referendum o posilnení právomocí hlavy štátu.

Čavušoglu po odvolení v provincii Antalya pred novinármi vyhlásil, že niekto „zo zahraničia sa pokúšal hovoriť tureckému národu, čo má robiť… Dnes ale rozhodne náš národ“.

Turecký minister nespresnil, o kom sa zmieňuje. Agentúra AP ale pripomenula, že Turecko má napäté vzťahy s niektorými európskymi krajinami, najmä Nemeckom a Holandskom.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil obe tieto krajiny za nacistické, pretože nedovolili tureckým ministrom agitovať na svojom území za referendum.

Turecký premiér Binali Yildirim po odvolení v provincii Izmir novinárom povedal, že „bez ohľadu na výsledok ho budeme brať s veľkou úctou. Rozhodnutie nášho národa je najkrajším rozhodnutím“. Dav prítomný vo volebnej miestnosti odmenil Yildirima skandovaním: „Turecko je na teba hrdé.“

Agentúra AP oslovila niekoľkých ľudí pred volebnými miestnosťami v Istanbule.

„Sme tu preto, aby sme povedali ‚nie‘ pre našu krajinu, pre naše deti a vnúčatá,“ uviedol bývalý daňový úradník Murtaza Ali Turgut.

„Nechcem nastúpiť do autobusu, ktorý nemá brzdy. Systém jedného muža je práve takýto,“ povedal Husnu Yahsi, ďalší z voličov.

„Áno, áno, áno! Náš vodca je pre nás darom od Boha. Vždy ho budeme podporovať. Dobre vládne,“ zdôraznil zas stúpenec reforiem Mualla Sengul.

Súčasná hospodárska kríza v Turecku sa po dnešnom referende o posilnení právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana rýchlo neprekoná, nech dopadne hlasovanie akokoľvek. V rozhovore pre najnovšie vydanie týždenníka Spiegel to uviedol riaditeľ hamburského Ústavu pre nemecké hospodárstvo (IW) Michael Hüther.

Prezident sa pod tlakom okolností možno bude usilovať o rýchle krátkodobé ekonomické úspechy. Z dlhodobého pohľadu však zásahy môžu spôsobiť viac škody ako úžitku.

Hüther pokladá prípadné posilnenie Erdoganových prezidentských právomocí pre podnikanie nemeckých firiem v Turecku za menší problém než iné faktory. Konkrétne uviedol infláciu, ktorá sa už roky pohybuje na úrovni 7,5 až 8,5 % medziročne či 10-% mieru nezamestnanosti, alebo dlhodobú nepriaznivú zahranično-obchodnú bilanciu. Spolu s nimi vyvoláva silné znepokojenie zahraničných podnikateľov aj pokles investícií do hlavných ekonomických odvetví krajiny.

Vyvlastňovanie, ku ktorému dochádza po vlaňajšom nevydarenom pokuse o štátny prevrat, má zničujúci účinok. Kapitál z Turecka uniká a smeruje do krajín, kde sa cíti bezpečne. Zneistenie „sa nestratí po sčítaní hlasov v dnešnom referende“, zdôraznil ekonóm.

Polícia bráni volebným pozorovateľom prokurdskej opozičnej Ľudovodemokratickej strany (HDP) v ich práci počas dnešného referenda o ústavných zmenách v Turecku.

Poslankyňa Ziya Pirová agentúre DPA telefonicky z volebnej miestnosti v prevažne kurdskom meste Diyarbakir povedala, že policajti vyviedli pozorovateľov HDP a takisto opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) z jednej z volebných miestností. Argumentovali, že na identifikačných štítkoch mali okrem mena aj logo svojej strany, používanie symbolov strán vo volebných miestnostiach je však v deň volieb je zakázané.

Podobné prípady boli hlásené aj z iných miest v juhovýchodnom Turecku, kde žije kurdská menšina. „Cielene idú voči HDP a CHP, teda proti táboru ‚nie‘. Hľadajú dôvody, aby pri urnách nemohli byť žiadni pozorovatelia,“ uviedla Pirová.

Podľa nej sú všade vo volebných miestnostiach a na všetkých poschodiach policajti, ktorí by tam vôbec nemali byť. „Prehľadávajú vrecká a hľadajú karty volebných pozorovateľov. Na kartách CHP je jej logo, na našich pečiatka HDP. Pozorovateľov vezmú na policajnú stanicu a spíšu zápisnicu. Potom ich prepustia, ale to môže trvať niekoľko hodín. Za ten čas nie je nikto z HDP a CHP pri urnách,“ opísala situáciu Pirová. Obe strany sa preto snažia zmeniť podobu identifikačných kariet.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala do Turecka 11 zahraničných odborníkov. V krajine okrem toho od 25. marca pôsobí na pozvanie vlády 24 dlhodobých medzinárodných pozorovateľov OBSE.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) je zastúpené 20 pozorovateľmi. Predstavitelia oboch organizácií však môžu robiť iba náhodné kontroly. OBSE a PZRE zverejnia v pondelok v Ankare svoju správu o priebehu referenda.

V Turecku sa dnes uzatvorili volebné miestnosti v referende o ústavných zmenách, ktorých schválenie by znamenalo faktickú zmenu parlamentného politického systému na prezidentský.

Hlasovanie v 32 východotureckých provinciách sa skončilo o 15.00 h SELČ. Vo zvyšku krajiny sa volebné miestnosti zatvorili o hodinu neskôr, uviedla agentúra Anadolu.

V priebehu dnešného dňa mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Výsledky budú postupne zverejňované v priebehu večera a noci.

Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich sčítajú spolu s ostatnými.

Zástancovia ústavných zmien v Turecku vedú na základe čiastkových výsledkov dnešného referenda.

Po sčítaní viac ako 53 percent odovzdaných hlasov podporilo významné posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský vyše 57 percent oprávnených voličov.

S uvedenými zmenami nesúhlasí takmer 43 percent Turkov, vyplýva z výsledkov, priebežne zverejňovaných agentúrou Anadolu na špeciálnej volebnej stránke.

V rodnom meste úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, kde je sčítaných 96 percent hlasov, je výsledok podľa denníka Daily Sabah jednoznačný: vyše 76 percent voličov je za zmeny, 24 s nimi nesúhlasí.

V priebehu dnešného dňa mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Turci, žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla.
Turecko: V referende vedú zástancovia ústavných zmien, ale už len tesne

Zástancovia ústavných zmien v Turecku naďalej, aj keď už len tesne, vedú na základe čiastkových výsledkov dnešného referenda.

Po sčítaní viac ako 95 percent odovzdaných hlasov podporilo významné posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský 51,7 percenta oprávnených voličov.

S uvedenými zmenami nesúhlasí 48,3 percenta Turkov, vyplýva z výsledkov, priebežne zverejňovaných agentúrou Anadolu na špeciálnej volebnej stránke.

Rozdiel medzi oboma tábormi, ktorý bol podľa prvých čiastkových výsledkov okolo 25 percent (zrátaných vtedy bola asi štvrtina hlasov), sa pritom neustále zmenšuje.

V Rize, rodnom meste úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, je výsledok podľa denníka Daily Sabah jednoznačný: 75,6 percenta voličov je za zmeny, 24,4 percenta s nimi nesúhlasí. Odporcovia zmien však vedú v troch najväčších mestách – metropole Ankara (50,4:49,6 percenta), Istanbule (50,1:49) a Izmire (68:32).

V priebehu dnešného dňa mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Turci, žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla.

Výsledky tureckého referenda už za dostatočné pre víťazstvo zástancov ústavných zmien označil turecký vicepremiér Veysi Kaynak pričom uviedol, že budú dôležitým faktorom pre ďalšie rokovanie s Európskou úniou.

„V niektorých provinciách sme nedosiahli množstvo očakávaných podporných hlasov,“ povedal Kaynak z tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Ďalej však uviedol, že AKP bude brať na zreteľ aj množstvo odporcov ústavných zmien.

Tí momentálne po sčítaní vyše 97,5 percenta odovzdaných hlasov zaostávajú oproti prívržencom zmien len o 2,66 percenta. S 51,33 percentami tak naďalej tesne vedú zástancovia ústavných zmien, vyplýva z čiastkových výsledkov, ktoré na svojej webstránke zverejnila turecká agentúra Anadolu.

„Naša strana si chce získať srdcia všetkých občanov. To je našim cieľom,“ dodal Kaynak.

V priebehu dnešného dňa mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Turci, žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zablahoželal dnes telefonicky premiérovi Binalimu Yildirimovi k „víťazstvu“ v referende. Informovala o tom turecká štátna agentúra Anadolu s tým, že Erdogan už telefonicky pogratuloval aj ďalším z popredných podporovateľov ústavných zmien, o ktorých sa hlasovalo v dnešnom referende.

Podľa agentúry AP už v Istanbule búrlivo – ohňostrojmi – oslavujú aj Erdoganvi prívrženci, zatiaľ čo dve opozičné strany čiastkové výsledky spochybnili a žiadajú prepočítanie hlasov.

Na základe sčítania viac ako 98,6 percenta odovzdaných hlasov (stav o 20.00 h SELČ) podporilo významné posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský 51,32 percenta oprávnených voličov. S uvedenými zmenami nesúhlasí 48,68 percenta Turkov, vyplýva z výsledkov, priebežne zverejňovaných agentúrou Anadolu na špeciálnej volebnej webstránke. Volebná účasť dosiahla 86,7 percenta.

Proti čiastkovým výsledkom už vyjadrila námietku turecká opozičná Republikánska ľudovej strany (CHP). Jej zástupca v ústrednej volebnej komisii Mehmet Hadimi Yakupoglu povedal, že v referende bolo zrátaných oveľa menej hlasov, ako uvádza na svojej stránke práve štátna agentúra Anadolu, pričom to označil za manipuláciu.

Podpredseda CHP Erdal Aksünger podľa denníka Hürriyet avizoval, že jeho strana bude požadovať prepočítanie 37 percent hlasov odovzdaných v referende. Rovnako sa chce zachovať aj prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP).

V historickom referende o ústavných zmenách v Turecku bolo zrátaných oveľa menej hlasov, ako uvádza na svojej stránke štátna agentúra Anadolu. Agentúre DPA to dnes večer povedal Mehmet Hadimi Yakupoglu, zástupca opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) v ústrednej volebnej komisii, ktorý to označil za „manipulácie“.

Podpredseda CHP Erdal Aksünger podľa denníka Hurriyet avizoval, že jeho strana bude požadovať prepočítanie 37 percent hlasov odovzdaných v referende. Rovnako sa chce zachovať aj prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP)

Ústredná volebná komisia predtým oznámila, že akceptuje aj hlasovacie lístky a obálky, ktoré nemajú jej pečiatku. Stalo sa tak preto, že niektoré okresné volebné komisie odovzdali voličom neopečiatkované hlasovacie lístky a obálky.

Mustafa Akiš, poradca prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, novinárom v Ankare povedal, že očakáva víťazstvo prívržencov reformy ústavy. „Výsledok je vo všetkých ohľadoch legitímny a demokratický,“ uviedol. Tí, ktorí boli za alebo proti, mali podľa neho možnosť vyjadriť sa prostredníctvom médií a na stretnutiach s voličmi. „Myslím, že mali rovnaké príležitosti. Nevidel som žiadne nezrovnalosti,“ konštatoval.

Po sčítaní viac ako 98,6 percenta odovzdaných hlasov (stav o 20.00 h SELČ) podporilo významné posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský 51,32 percenta oprávnených voličov. S uvedenými zmenami nesúhlasí 48,68 percenta Turkov, vyplýva z výsledkov, priebežne zverejňovaných agentúrou Anadolu na špeciálnej volebnej stránke. Volebná účasť dosiahla 86,7 percenta.

Víťazstvo zástancov ústavných zmien v tureckom referende deklaroval už aj turecký premiér Binali Yildirim, ktorý sa im prihovoril z balkóna centrály svojej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v Ankare a povedal, že podľa neoficiálnych konečných výsledkov v referende zvíťazili.

Pri centrále AKP v Ankare sa zhromaždilo okolo 3000 ľudí, ktorí mávali tureckými vlajkami a volali na slávu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, informovala agentúra AP.

Víťazstvo v dnešnom referende už medzičasom deklaroval aj Devlet Bahčeli, predseda tureckej opozičnej ultranacionalistickej Strany národného hnutia (MHP), ktorá v plebiscite podporovala Erdoganovu AKP.

„Naši ušľachtilí občania prišli k voľbám s obrovskou zrelosťou a svojou slobodnou vôľou súhlasili s prechodom (Turecka) k prezidentskému systému,“ povedal Bahčeli, ktorého citovala štátna agentúra Anadolu. „Jedná sa o veľmi významný úspech,“ uviedol ďalej líder MHP a odporcov v referende navrhovaných zmien vyzval, aby víťazstvo tábora Erdoganových prívržencov uznali.

Bahčeli dodal, že Turecko dnešnou voľbou odmietlo „nátlak, vydieranie a hrozby“, ktorými mu podľa jeho slov zvyšok sveta dával najavo, že si neželá úspech tureckého referenda o ústavných zmenách.

Na základe doposiaľ sčítaných viac ako 99 percent odovzdaných hlasov podporilo významné posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský 51,35 percenta oprávnených voličov. S uvedenými zmenami naopak nesúhlasí 48,65 percenta Turkov, čo vyplýva z výsledkov, priebežne zverejňovaných agentúrou Anadolu na špeciálnej volebnej webstránke.