V televízii debatovalo 10 kandidátov na post šéfa OSN, Lajčák nebol prítomný

New York 13. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Kandidátov ostreľovali otázkami moderátori al-Džazíry a dostali aj otázky od obecenstva

Desať z 12 kandidátov súperiacich o funkciu generálneho tajomníka OSN sa v utorok zúčastnilo debát, vysielaných naživo v televízii. Kandidáti boli rozdelení po piatich do dvoch po sebe nasledujúcich diskusií – prítomní neboli minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák a bývalý šéf macedónskej diplomacie Srgjan Kerim.

Išlo o prvý takýto televízny prenos v dejinách svetovej organizácie, ale tento bezprecedentný pokus o transparentnosť v súboji o funkciu sa už neprenesie do Bezpečnostnej rady OSN – jej proces voľby kandidáta bude tajný. Informovala o tom dnes tlačová agentúra Reuters.

Súčasný šéf OSN Pan Ki-mun, bývalý juhokórejský minister zahraničných vecí, vo svojej funkcii tento rok končí po odslúžení dvoch päťročných období a hľadá sa jeho nástupca.

V súčasnosti sa 193-členné Valné zhromaždenie OSN snaží skoncovať s tajuplnosťou, ktorá zahaľovala voľbu generálneho tajomníka 70 rokov.

Obe debaty, každá s piatimi kandidátmi, sa konali v sídle OSN v newyorskej štvrti Manhattan a naživo ich vysielala do celého sveta televízia al-Džazíra a takisto OSN na svojej webovej stránke.

Kandidátov ostreľovali otázkami moderátori al-Džazíry a dostali aj otázky od obecenstva. Týkali sa takých tém ako štýl riadenia OSN, klimatické zmeny, Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, občianska vojna v Sýrii a najnovšie boje v Južnom Sudáne, kde sa mierové sily OSN snažia chrániť civilistov.

Avšak 15-členná Bezpečnostná rada OSN začne na budúci týždeň s neformálnymi tajnými hlasovaniami, na ktorých sa bude vyberať kandidát – toho potom rada odporučí Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré bude neskôr tento rok generálneho tajomníka voliť. Výsledky spomínaných hlasovaní rady za zatvorenými dverami nebudú zverejnené.

Rada informuje nominujúce štáty o výsledku, aký dosiahol ich kandidát.

V podstate sa v rade musí na kandidátovi zhodnúť päť štátov, ktoré majú právo veta – teda Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína. Tieto krajiny nemusia brať ohľad na popularitu kandidátov vo valnom zhromaždení. Rada dúfa, že sa na kandidátovi dohodne do októbra, tvrdia diplomati.

Keďže právomoc povoľovať použitie vojenskej sily alebo uvaliť sankcie má rada, šéf OSN viac-menej len šíri a snaží sa presadiť svoje názory.

Britský veľvyslanec pri OSN Matthew Rycroft však v utorok vyhlásil, že najnovší vývoj ukázal, že väčšina členských štátov chce silného generálneho tajomníka.

Pan Ki-mun otvoril pred časom tému, že OSN by mala mať v čele prvýkrát ženu; žiadala ho o to totiž viac ako štvrtina zo 193 členských štátov OSN.

Diskusia o možnosti generálnej tajomníčky a o úlohe žien v OSN vyvolala v utorok nadšený potlesk.

Zatiaľ polovicu kandidátov tvoria práve ženy: generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová z Bulharska, bývalá chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová, niekdajšia šéfka moldavskej diplomacie Natalia Ghermanová, expremiérka Nového Zélandu Helen Clarková, ktorá riadi Rozvojový program OSN, argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorrová a bývalá šéfka OSN pre klimatické zmeny Christiana Figueresová z Kostariky.

Do súboja o funkciu šéfa OSN sa zapojil aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí Čiernej Hory Igor Lukšič, niekdajší slovinský prezident Danilo Türk, bývalý Vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorý je zároveň bývalým portugalským premiérom, srbský exminister zahraničných vecí Vuk Jeremič a niekdajší šéf macedónskej diplomacie Srgjan Kerim.