Môj profil 
Predplatné
Bratislava 22. marca (TASR) – Výstava Odtlačky Gisi Fleischmannovej je ojedinelým dokumentom o živote Bratislavčanky, ktorú pozná málokto, hoci počas 1. Slovenskej republiky nezištne pomáhala zachraňovať ľudské životy. Vo štvrtok (21. 3.) ju slávnostne otvorili v bratislavskom Pisztoriho paláci za účasti veľvyslanca štátu Izrael Alexandra Ben Zvi.
"Je to paradoxné, že výstava o židovskej aktivistke je v budove, kde v 2. svetovej vojne sídlil nemecký štáb a od roku 1953 tu bolo Leninovo múzeum. Je tu príležitosť najmä pre školskú mládež, aby spoznali, čo bol holokaust, arizácia a transporty ľudí do koncentračných táborov," povedala na vernisáži starostka Starého Mesta Tatiana Rosová, ktorá nad výstavou prevzala záštitu.
Návštevník expozície sa dozvie o pomeroch pred 2. svetovou vojnou. Napríklad, že židia z 32 bratislavských kaviarní mohli chodiť len do troch (Park, Lýra, Favorit) alebo, aké boli pracovné povinnosti židov a cigánov. Výstrižky z dobovej tlače, oznamy Ústredia štátnej bezpečnosti, potvrdenie o prevzatí peňazí, policajné úradné osvedčenia a iné dokumenty, fotografie, mapy i karikatúry sú obrazom štátneho útlaku.
Výstava je kombináciou historického a súčasného pohľadu na stále živú tému 1. slovenského štátu a holokaustu. Zahŕňa mnohé prvýkrát zverejnené dokumenty mapujúce život a dobu. Kontrapunkt k archívom vytvára fotografická kolekcia študentov Ateliéru o fotografii na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. "Je to silná téma a tu sú výsledky individuálnych projektov našich piatich študentov, ktorý reagovali na pohnutý život Gisi Fleichmannovej v kontexte holokaustu na Slovensku," povedala vedúca ateliéru Silvia Saparová, ktorá je s Annou Gruskovou kurátorkou výstavy.
Študentka Alexandra Borsíková mapuje miesta, odkiaľ boli v roku 1942 deportovaní židia. Zuzana Pustaiová vytvára intímne zátišia inšpirované osobnosťou Fleischmannovej. Jakub Šipoš prepája skutočnosť s fikciou a vytvára svojský pohľad na historické udalosti. Tereza Kopecká zachytáva pivnice, ktoré sa počas vojny stali priestorom relatívneho bezpečia a záchrany života. Barbora Tomíková zaznamenávaním obývaného a vyprázdneného priestoru reaguje na fenomén arizácií.
Gisi Fleischmannová (1892-1944) pracovala v Ústredni židov, ktorá z donútenia spoluorganizovala deportácie, zároveň však viedla ilegálnu pracovnú skupinu, ktorá sa ich pokúšala zastaviť. Ušľachtilé ciele uskutočňovala aj neušľachtilým spôsobom. Podplácala slovenských aj nemeckých úradníkov vo viere, že zachráni všetkých európskych židov. Chcela sa starať o rodinu a dcéry poslala do Palestíny, aby im zachránila život, no ich vďaky sa nedočkala. Aj keď mala veľa možností odísť, ostala s matkou v Bratislave. To je len niekoľko paradoxov ženy, ktorá zachraňovala ľudské životy a napokon bola zavraždená v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Výstava potrvá do 21. apríla.
.JPG)
