Samotný predseda Matovič už včera večer na sociálnej sieti zverejnil obrázok plačúceho oka. Nepridal žiadny popis ani komentár, no v reakciách verejnosti bolo zrejmé, že smutná nálada Matoviča je spojená s odchodom kolegov okolo exposlankyne Márie Šofranko či exposlanca Petra Kremského. Podporovatelia Matoviča v komentároch nešetrili kritikov na adresu “zradcov”.

V stredu Matovič ku exodu doplnil ďalší príspevok: “Asi starnem. Boli časy, keď sa mi páčili ľudia s uhladeným vystupovaním a peknými rečami. Postupne som si však mnohých z nich, bez ich dovolenia, preradil do šuflíčka “na ústach med, v srdci jed”. Pozlátko už dnes u mňa nehrá žiadnu rolu. Tých zo šuflíčka sa stránim a s potešením si užívam prítomnosť Ľudí s Človečinou… A bez pozlátok,” zamyslel sa na Facebooku expremiér Matovič.

Ďalšiu reakciu publikoval bývalý poslanec Milan Vetrák. Ten poukázal na to, že pri téme odchodu skupiny politikov z OĽaNO sa v rétorike zhodli mainstreamové médiá i alternatíva. “Včera nastala vzácna zhoda v mediálnom priestore, keď si proruské weby a dezinformátori podali ruky so slniečkárskymi médiami a mainstreamom, pretože zacítili možnosť kopnúť si do hnutia Slovensko. Keď bývalí poslanci parlamentu, z ktorých ani nie všetci sú členmi hnutia, presadzovali v parlamente zákony pre ľudí, médiá ich ignorovali, dnes sa pre nich stali hrdinami. Zrazu sa téma odchodu hŕstky radových členov hnutia stala dôležitejšou ako to, že Fico úmyselne zdržiava podpísanie mafiánskeho balíčka trestných kódexov, aby ústavný súd nemohol pozastaviť jeho účinnosť.”

Vetrák podotýka, že dobre formulovaná tlačová správa s názvom „Odchádzame spoločne“, hoci chýba akákoľvek spoločná fotka alebo koordinácia, pod ktorou sú podpísaní Peter Kremský, Mária Šofranko, Veronika Gmiterko, Vojtech Toth, Peter Liba a Ján Marosz sa vraj nesie na vlne dlhodobého šírenia dezinformácií o hnutí Slovensko, ktoré podľa Vetráka šíria vládni politici Fico, Pellegrini a Danko, či niektorí “premotivovaní” politickí komentátori. Mediálne výstupy podľa Vetráka nie sú pravdivé ani úprimné.

Dôvody odchodu sú podľa jeho slov oveľa prozaickejšie. “Je dobré to uviesť na pravú mieru: 1. Po voľbách sa na sneme hnutia otvorila diskusia k tomu, čo treba zlepšiť hnutí, k hodnoteniu volebnej kampane, k práci v regiónoch a do tejto diskusie boli odídenci plne zapojení, dokonca sa niektorí stali členmi pracovnej skupiny, ktorá formulovala návrhy na zlepšenie. Pokračovať v tejto diskusii budeme na sneme, ktorý sa uskutoční onedlho, a ak to odídenci mysleli s diskusiou úprimne, nebol dôvod odísť. 2. Ak sa špekuluje, kto z ďalších bývalých poslancov parlamentu by sa ešte mohol pridať, tak už v zásade nikto. Janka Majorová Garstková tak urobila ešte minulý týždeň bez veľkého humbugu a bez okolkov prestúpila k Demokratom a myslím, že z partie odídencov nebude posledná. Len na Slovensku platí “syndróm Krúpa“, teda musíte spraviť krupobitie a naváľať čo najviac špiny na politickú stranu, vďaka ktorej ste sa v politike stali “niekto“, aby ste zvýšili cenu na prestup. Erik Ňarjaš nie je rovnako ako Peter Liba členom hnutia, takže slová o odídení z hnutia ani nesedia.”

Milan Vetrák hovorí, že ľudsky rozumie, že v slovenskej partokracii, ak ste raz ministrom, poslancom alebo verejne činnou osobou a k moci sa dostane partia, ktorá je z opačného brehu, tak že ste vo verejnej správe nezamestnateľný vrátane vašej rodiny, pretože ste vnímaný ako triedny nepriateľ. “Nie každý má bunky na podnikanie a tiež nie je ľahké si zvyknúť na to, že zrazu máte o polovicu menší príjem alebo žiadny. S každým z odídencov, ktorí prejavili záujem, sme sa osobne stretli, a navrhli sme im formu spolupráce, ktorá odrážala ich ochotu „pobiť“ sa za hnutie v parlamentných voľbách, ich angažovanosť vo volebnej kampani, či prácu na volebnom programe a samozrejme aj ich výtlak, teda podporu zo strany voličov hnutia. Politická strana nie je charita ani sociálny ústav, ale zoskupenie, ktoré má určité pravidlá a hierarchiu a zámer spravovať štát. Tiež rozumiem, že pre niekoho je potrebné hnutie verejne očierniť, aby mohol získať zamestnanie – je to smutné, ale je to slovenská realita.”

“Osobne mi je ľúto, že bývalí kolegovia a kolegyne riešili situáciu nevhodne a neúprimne. Navyše ide o kolegov a kolegyne, s ktorými som pracoval na viacerých pekných projektoch a niečo sme si spolu zažili ako koaliční poslanci v ťažkej dobe. Hnutie však nemôže akceptovať podmienky, ktoré nie sú v súlade s jeho protikorupčným nastavením a vieme ponúknuť len takú spoluprácu, ktorá je primeraná aktivite člena hnutia, jeho výtlaku a platovému nastaveniu v rámci hierarchie – logicky ako v každom inom zamestnaní či firme.”

Vetrák uviedol, že existuje ešte ďalšia možnosť. O pár týždňov sa uskutoční snem hnutia, kde sa bude voliť nové vedenie hnutia. “Každý z odídencov mohol kandidovať a presvedčiť ostatných, že jeho vízia hnutia je lepšia ako tá doterajšia – voľby sa konajú každý rok. Nikto z odídencov to ani raz počas svojho pobytu v hnutí neskúsil. Len Peter Kremský, ktorý až v opakovanej voľbe v apríli minulého roka tesne neuspel za člena vedenia hnutia. Hneď potom však rezignoval na kandidátku, na tvorbu volebného programu hnutia, v zásade na všetko a zostala len kritika. Aj tú bolo možné riešiť, stačilo len rei týždne počkať do snemu.”

“Škoda. Mrzí akurát zbytočné politikárčenie a neúprimnosť. V tomto ohľade mi je sympatické konanie bývalej poslankyne a podpredsedníčky dvoch parlamentných výborov Janky Majorovej Garstkovej, ktorú však médiá záhadne nespomínajú. Prečo asi? Odišla, poďakovala sa za možnosť byť v hnutí a oznámila, že prestupuje k Demokratom. Fér, úprimné – tak sa to robí.