Berlín 27. januára 2016 (HSP/Foto: gd)

Špekulácií v nemeckej verejnosti o budúcnosti Merkelovej v jej funkcii kancelárky permanentne pribúda. Denne sa dočítame v nemeckých médiách o tejto otázke a v televízii si môžeme pozrieť radu Talk show, v ktorých pozvaní otvorene diskutujú o konci éry Merkelovej. Otázne je už len či podá demisiu, alebo bude odvolaná. Ešte niekoľko mesiacov dozadu by takéto niečo nebolo absolútne možné.

Terajší vývoj svedčí o tom, ako pozícia „matky všetkých islamistov“ stráca denne na váhe a ako sa aj jej doterajší spojenci začali od nej dištancovať. V jednom nemeckom denníku sa objavila nová definícia stupňovania stavu samoty ako titulka, ktorá znie: „Einsam, einsamer, Merkel“. V preklade to znamená: „osamelý, osamelejší, Merkelová“. Táto titulka veľmi presne trafila klinec po hlavičke.

Od Merkelovej neúnosnej emigrantskej politiky sa dištancujú nielen európski partneri a štátnici, ale aj doma naráža na tvrdý odpor hlavne v sesterskej strane CSU, ktorej predseda Horst Seehofer nevynechá žiadnu príležitosť, aby neupozornil na nebezpečenstvá tejto Merkelovou vyvolanej krízy a požaduje zmenu smerovania. V rámci zjazdu jeho strany a za prítomnosti Merkelovej Seehofer verejne vyhlásil, že „my chceme riešiť krízu s kancelárkou, ale prízvuk je na riešení“. Dnes posiela predseda CSU Merkelovej list, v ktorom požaduje zmenu a nápravu jej politiky. V opačnom prípade podá žalobu na Ústavný súd za porušovanie nemeckých zákonov a európskych dohôd.

Ale aj v jej vlastnej strane to vrie. Či už členská základňa Merkelovej strany CDU, alebo členovia frakcie strácajú trpezlivosť s jej tvrdohlavosťou a monarchistickým správaním a rozhodovaním. Aj jednotliví členovia jej kabinetu, ako napr. minister dopravy Dobrindt, vyslovuju tvrdú kritiku na margo kancelárky. Politické rozvodové konanie začala aj Merkelovej koaličná strana SPD na čele s jej predsedom a vicekancelárom Gabrielom.

Na stranu kritikov sa pridali a bývalí členovia nemeckého Ústavného súdu konštatovaním, že medzi právom a politickým konaním je taká diskrepancia, aká tu v histórii krajiny ešte nebola a tento fakt považujú za totálne politické zlyhanie.

No Merkelová zrejme vlastní hrošiu kožu, nakoľko všetku túto kritiku tvrdo ignoruje a tvári sa, ako keby sa jej to netýkalo. Zrejme je sama o sebe a jej „nenahraditeľnosti“ tak presvedčená, že úplne vypustila alternatívu straty moci formou puču, tak ako ona v roku 1999 odstavila 25 ročného predsedu CDU a 16 ročného kancelára Helmuta Kohla. Bez Helmuta Kohla, ktorý vtedy neznámu východnú Nemku Merkelovú protežoval a spravil z nej predsedníčku strany, by Merkelová nikdy nedosiahla to, čím dnes je.

Jej vďačnosť spočívala vo forme otvoreného listu v denníku FAZ, v ktorom obvinila Kohla z porušovania práva a zákonov a požadovala, aby strana CDU išla ďalej bez Kohla. Presne takéto konanie sa dnes pretransformovalo na konanie Merkelovej. Mylná viera, že zákony pre ňu neplatia a jej presvedčenie o vlastnej omnipotencii  jej bránia v odstúpení z funkcie.

Z hore uvedeného vyplýva pre Nemecko a Európu jediná možnosť záchrany pred už čiastočne reálnou katastrofou a to zosadením kancelárky formou odvolania na základe vyslovenia nedôvery v parlamente, z dôvodu permanentného a vedomého porušovania zákonov.

No napriek silnej kritike zo všetkých strán sa zatiaľ nenašiel nikto, kto by sa momentálne odvážil takýto proces proti Merkelovej spustiť a „hodiť ten prvý kameň“. Merkelová si je toho vedomá, nakoľko má veľmi dobre  vycibrený zmysel pre hru na politickej šachovnici a v minulosti sa intrigami a zákulisnými ťahmi zbavila všetkých potenciálnych konkurentov, ktorý by len eventuálne mohli ohroziť jej postavenie.

To je jedným z dôvodov pre absenciu skutočne schopných politikov, ktorí by ju mohli po jej odvolaní nahradiť, čo slúži ako argument tým zopár prívržencom, ktorí nás ešte stále presviedčajú o správnosti Merkelovej politiky a ktorí si ešte nevšimli, že nemecký Titanic už má podpalubie zaplavené.

Kto bude následníkom Merkelovej?

Prudkú zmenu pre nemeckú kancelárku by mohli priniesť výsledky marcových volieb v troch nemeckých krajinách. Podľa rozličných prognóz sa očakáva volebný debakel Merkelovej strany CDU a súčasne prudký nárast úspechu jedinej skutočnej opozičnej strany AfD, ktorej dnešné volebné preferencie dosiahli 13%. V prípade naplnenia tohto scenára by boli Merkelovej dni spočítané a pre tento prípad už prebiehajú diskusie o „náhradnom“ kancelárovi/kancelárke na obdobie do budúcich spolkových parlamentných volieb v roku 2017.

Kto sú títo možní náhradníci a aké sú ich šance a možnosti? Vo verejnej diskusii sa v tejto súvislosti objavujú 4 mená: Júlia Klöcknerová, Ursula von der Leyen, Thomas de Meziere a Wolfgang Schäuble.

Júlia Klöcknerová je terajšia kandidátka CDU na ministerskú predsedkyňu v marcových voľbách v Porýni-Falcku a je bezpochyby veľkou nádejou strany do buducnosti a z toho dôvodu má momentálne jej silnú podporu. Kandidátka je síce zástankyňou politiky Merkelovej, ale v posledných dňoch sa dajú aj u nej pozorovať tendencie voľnejšej interpretácie Merkelovej mantry „My to zvládneme“. Klöcknerová predložila svoj vlastný plán na riešenie emigrantskej krízy pod názvom „Plán A2“ o ktorom sa na verejnosti hovorí ako o konkurenčnom pláne k Merkelovej. Napriek jej obľúbenosti a sympatií v mediálnom svete by ju jej strana videla radšej na stoličke ministerskej predsedkyňe ako nemeckú kancelárku. Chýbajú jej jednoducho skúsenosti v spolkovej a európskej politike.

Ursula von der Leyen zastáva funkciu ministerky obrany a ešte pred rokok bola považovaná za veľmi nádejnú nástupkyňu. Od začiatku emigrantskej krízy sa akoby z verejnosti vytratila. Určite je dostatočne zamestnaná situáciou nemeckej armády, jej modernizáciou a globálnym nasadením v boji proti terorizmu. Dodatočne sa minulý rok u nej prevalila aféra ohľadne je dizertácie a spochybnenie je titulu Dr. Zrejme aj z toho dôvodu veľmi verejnosť nevyhľadáva. Pravdepodobnosť nastúpiť ako  merkelovej náhradníčka je veľmi nízka.

Thomas de Meziere ako minister vnútra sa doteraz nevyznamenal nejakými významnými schopnosťami. Hovorí sa o ňom, že v rozhodujúcich momentoch vždy zlyhal, že nedotiahne nič do konca a jednoducho nevie vládnuť a rozhodovať. Podľa „Huffington Post“ nie je otázka, či on bude nasledovať po Merkelovej, ale prečo je on vôbec ešte minister.

Z menovaných štyroch kandidátov nám už zostáva len Wolfgang Schäuble, terajší minister financií, ktorého meno sa v súvislosti s pozíciou kancelára skloňuje už dlhší čas. Jeho vysoký vek, 73 rokov nevidí ani on sám ako handicap, nakoľko aj Konrad Adenauer bol tiež tak starý, keď  ho zvolili za nemeckého kancelára.

Schäuble vedie už dlhšiu dobu nemecký rebríček popularity politikov a to so značným odstupom od Merkelovej. Je jedným z najskúsenejších politikov z CDU a to aj na medzinárodnom parkete. V jeho strane má určite vyšší stupeň dôvery a priaznivcov ako terajšia kancelárka. Vo svete je uznávaný ako fachman s fundovanými vedomosťami v jeho odbore, aj keď jeho miestami arogantné správanie nie každý chápe. Jedno je isté. Schäuble sa momentálne javí ako jediná reálna možnosť nahradiť Merkelovú do budúcich regulárnych volieb a postaviť nemeckú politiku znova na reálnu bázu. Formát na to má.

Vilibald Kičin