V Bruseli sa začína summit, ktorý má ponúknuť konečnú migračnú dohodu s Tureckom. Tusk sa vyjadril, že rokovania lídrov EÚ o dohode s Tureckom nebudú ľahké

Brusel 17. marca 2016 AKTUALIYOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Cyperská strana má výhrady voči viacerým tureckým politickým požiadavkám, ktoré Ankara vtesnala do balíka migračnej dohody

Lídri krajín EÚ sa dnes opäť stretávajú v Bruseli v snahe dokončiť kontroverznú dohodu o riešení migračnej krízy, na ktorej základných princípoch sa dohodli s tureckým premiérom pred desiatimi dňami na summite EÚ-Turecko.

Podľa očakávaní by európski predstavitelia mali túto dohodu schváliť, aby bolo možné prejsť k realizácii konkrétnych krokov “kolektívneho riešenia” migračnej krízy. Na dvojdňovom summite však budú musieť preklenúť nesúhlasný postoj Cypru.

Cyperská strana má výhrady voči viacerým tureckým politickým požiadavkám, ktoré Ankara vtesnala do balíka migračnej dohody.

Téma migračnej dohody bude predmetom dnešnej pracovnej večere premiérov a prezidentov, ktorí sa potom v piatok ráno opätovne stretnú s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom.

Predseda Európskej rady Donald Tusk v predvečer summitu oznámil, že cieľ dvojdňových rokovaní je jasný: prijateľná dohoda pre všetkých 28 členských štátov EÚ a pre Turecko.

Európska únia, ktorá sa už niekoľko mesiacov snaží získať Turecko pre spoluprácu pri zastavení migračných tokov, bola zaskočená novými návrhmi Turecka na summite zo 7. marca. Ankara síce uviedla, že je pripravená prijať naspäť všetkých budúcich prisťahovalcov z gréckych ostrovov, výmenou za rovnaký počet, ktorých z Turecka presídli EÚ, zároveň však predložila podmienky, ktoré vyvolávajú viacero otázok. Predovšetkým je tu žiadosť o zrýchlenie liberalizácie vízového režimu pre občanov Turecka a prístupového procesu s EÚ, ktorý viazne aj kvôli historickému sporu s Cyprom.

Terčom kritiky sa stala najmä možnosť hromadného a svojvoľného vysťahovávania migrantov, k čomu EÚ už pred summitom poskytla oficiálne stanovisko, že všetky presuny sa budú diať v súlade s európskym a medzinárodným právom.

Európska komisia v stredu ubezpečila, že dohoda s Tureckom bude rešpektovať medzinárodné právo a žiadosti o azyl budú posudzované na individuálnej báze, pričom bude dodržiavané právo na odvolanie sa.

V politickej rovine Cyprus nesúhlasí s perspektívou otvárania nových kapitol v prístupových rokovaniach medzi EÚ a Tureckom “čo najskôr”, kým Ankara nesplní svoje záväzky ohľadne sporov týkajúcich sa znovuzjednotenia tohto etnicky rozdeleného ostrova.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v tejto súvislosti uviedla, že turecké členstvo v EÚ nie je na programe dnešného dňa a zdôraznila, že EÚ musí rozhodne trvať na dodržiavaní demokratických hodnôt v Turecku, najmä v období, keď súčasná konzervatívna turecká vláda je obviňovaná z autoritárstva.

V oblasti skoršieho uvoľnenia vízového režimu oproti dohodnutému termínu (október) má výhrady napríklad Francúzsko, ktoré upozornilo, že na to, aby tureckí občania mohli voľne vycestovať do schengenského priestoru, ich krajina potrebuje splniť 72 špecifických kritérií. Francúzsky prezident Francois Hollande pred summitom upozornil, že Paríž nie je ochotný ustúpiť z plnenia týchto kritérií.

Turecko dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti pri cestovaní do krajín EÚ už do konca júna.

Tusk: Rokovania lídrov EÚ o dohode s Tureckom nebudú ľahké

Stály predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý sa snaží dosiahnuť problematickú dohodu s Tureckom o prijatí desaťtisícov migrantov posielaných naspäť z EÚ, dnes varoval, že dvojdňové rokovania lídrov v Bruseli nebudú jednoduché.

Takzvaný prezident EÚ pred dnešným začiatkom summitu o dohode s Tureckom vyhlásil: “Som opatrne optimistický, ale úprimne povedané, som skôr opatrný ako optimistický.” Tusk podľa tlačovej agentúry AP dodal, že akákoľvek dohoda dosiahnutá na dvojdňovom stretnutí lídrov EÚ musí uspokojiť všetkých 28 členských štátov únie.

Summit v Bruseli sa má začať dnes o 16.00 h SEČ. Lídri EÚ na ňom budú presadzovať plán, na základe ktorého majú byť desaťtisíce migrantov vrátené z EÚ naspäť do Turecka. V únii však vládnu hlboké názorové rozdiely, ako vyriešiť túto najväčšiu utečeneckú krízu v Európe za posledné desaťročia.

EÚ však zastáva názor, že nemá lepšiu možnosť. “Ako chcete pomáhať Grécku, a nemať pritom dohodu s Tureckom o pomoci v tejto záležitosti? Naozaj chcete odsúdiť Grécko na to, aby sa pre zvyšok Európy stalo utečeneckým táborom?” položil otázky podpredseda Európskej komisie (EK) Frans Timmermans v predvečer dvojdňového summitu v Bruseli, na ktorom bude Slovensko zastupovať premiér Robert Fico.

Európska únia by dnes mala prijať dohodu s Tureckom o riešení migračnej krízy

Lídri by mali prijať konečnú dohodu o riešení migračnej krízy s Tureckom. Na dvojdňové rokovanie odcestoval aj slovenský premiér Robert Fico. V piatok 18. marca sa k vedúcim predstaviteľov členských štátov pridá turecký predseda vlády Ahmet Davutoglu.

Davutoglu prišiel na minulotýždňový mimoriadny summit EÚ-Turecko s niekoľkými novými požiadavkami, ktoré vyvolali rozporuplné reakcie. Európska rada k nemu prijala iba vyhlásenie. Predseda rady Donald Tusk príde na aktuálny summit už s konkrétnymi návrhmi.

Tie sa majú týkať návratu všetkých nových nelegálnych migrantov, ktorí sa preplavili na grécke ostrovy späť do Turecka. Únia má v rámci existujúcich záväzkov tiež prijať jedného Sýrčana z Turecka za každého Sýrčana, ktorého Ankara prijme späť z gréckych ostrovov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová avizovala, že má ísť o nový systém národných kvót pre členské krajiny EÚ.

Ankara na druhej strane žiada urýchlenie liberalizácie vízového režimu s EÚ. Vízová povinnosť pre tureckých občanov by mala platiť maximálne do konca júna. Okrem toho sa má urýchliť vyplácanie už vyčlenených troch miliárd eur, ktoré Turecko použije na zlepšenie životných podmienok sýrskych utečencov na svojom území. Požaduje zvýšenie tejto sumy o ďalšie tri miliardy eur. Rovnako chce čo najrýchlejšie otvorenie ďalších prístupových kapitol s úniou.

S viacerými bodmi však môže byť problém. Medzinárodné organizácie vrátane OSN upozornili, že hromadné vracanie migrantov by bolo v rozpore s medzinárodným právom. Takýto odsun utečencov z Grécka do Turecka odmieta napríklad Španielsko.

Poukazuje na to, že každý, kto dorazí na európsku pôdu, by mal dostať možnosť požiadať o azyl, pričom žiadosti o právnu ochranu majú byť posudzované individuálne a s právom na odvolanie.

Vyšehradská štvorka, ale aj Francúzsko nesúhlasia s novými kvótami nad rámec už predtým schválenej schémy na relokáciu 160.000 utečencov.

Bulharsko zase požaduje, aby sa rokovania Európskej rady s Ankarou rozšírili aj o otázku pozemných turecko-bulharských hraníc. “Nebudeme ochotní súhlasiť s čiastočnou úlohou Turecka, týkajúcou sa iba gréckych ostrovov, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k otvoreniu nových migračných trás,” napísal bulharský premiér Bojko Borisov v liste Tuskovi s tým, aby sa plánovaná migračná dohoda týkala okrem Grécka i jeho krajiny. Sofiu v tomto podporuje Rakúsko.