Môj profil 
Predplatné
Aby mali klienti pracovné návyky a zároveň kde bývať, sami si stavajú malé nízkonákladové domy. Po dokončení ich označia tabuľou so sumou, koľko stála ich výstavba. V areáli chovajú sliepky, kravy, kozy, ovce a ošípané pre vlastnú obživu. “Tohto roku máme desať ošípaných, aby sme mohli každý mesiac robiť zakáľačku a mať jedlo,” povedal Gombita. V lete podľa jeho slov pestujú paradajky, uhorky a zemiaky. “Zistil som, že nakŕmiť viac ako 200 ľudí nie je také jednoduché. Máme kontakt i s reštauráciami, ktoré nám po rôznych banketoch ponúkajú jedlo,” dodal.
Život v tejto komunite posúva podľa Gombitu ľudí bez domova v živote ďalej. Na začiatku bývajú v miestnostiach, kde ich je viac. “Tí, ktorí sú na tom lepšie, tak sú už na izbe dvaja, traja. Mnohí chodia na brigády, kde si zarobia, alebo chodia do práce. Potom pre nich hľadáme miesto na osamostatnenie, kde by už vedeli sami žiť. Aby si mohli vytvoriť kruh priateľov, rodinu, alebo blízkych ľudí, kde im už do toho budeme veľmi málo zasahovať,” ozrejmil Gombita.
Ako tvrdí, je to pre nich skúška, či sa naučili hospodáriť, dobre sa správať a mať pod kontrolou alkohol.
“Bol som tiež jeden z nich, bol som na ulici. Viem sa vžiť do ich situácie, preto s nimi jednám trošku ináč ako ľudia, ktorí to nezažili. Momentálne žijem s rodinou v takej záhradnej chatke. Pustili sme sa do projektu domčeky, uvidíme ako sa to rozbehne. Pán farár povedal, že jeden domček by mohol byť teoreticky môj,” vysvetlil Branislav Šándor, ktorý v zariadení pôsobí ako sociálny pracovník.
Peter Gombita sa začal venovať ľuďom bez domova pred 20 rokmi, keď za ním vo Svidníku, kde ako kňaz pôsobil, prišli chovanci z detského domova, ktorí dovŕšili vek 18 rokov s tým, že nemajú kde ísť. Založil tam Dom sv. Jozefa.
Aj v súčasnosti do Bernátoviec prichádzajú ľudia s prosbou o pomoc. “Prišiel som sem, lebo som nemal kde ísť. Nemám peniaze na to, aby som si mohol platiť podnájom,” povedal jeden z obyvateľov Ivan Kančí.
“Som tu iba dočasne na pár dní. Budúci týždeň idem na operáciu. Sklamal som sa v tom, že som sa rozviedol. Mal som rodinné problémy,” priblížil svoj životný príbeh Ervín Brno.
V pomoci iným vidí Peter Gombita zmysel svojho života. Ľudia sa ho často pýtajú, že prečo pomáha ľuďom, ktorí sú nezaujímaví a na okraji spoločnosti. “Tí bezdomovci mi oveľa viac v živote pomohli ako ja im. Napĺňa ma to. Cítim v sebe taký zvláštny pokoj. Myslím si, že mám v živote všetko, nechýba mi nič. Ja stále hovorím, že bohatý je ten, kto je spokojný s tým, čo má,” tvrdí Gombita.
Každý z klientov prispieva mesačne do spoločného fondu sumou 20 eur. V prípade, ak zarába viac, zvyšuje sa i jeho príspevok. V zariadení dostane každý z klientov ubytovanie, stravu a oblečenie.
“Na chod zariadenia nám prispieva i mesto Košice a Košický samosprávny kraj,” uzavrel Gombita.
.jpg)
