Môj profil 
Predplatné
Bratislava 30. augusta (TASR) – Viac ako tretina slovenských detí vo veku 7 až 10 rokov pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Deti zároveň konzumujú v jedle veľa soli a málo sa hýbu. Zlé stravovacie návyky, nesprávna skladba stravy a málo pohybu má za následok zvýšenie počtu detí s civilizačnými ochoreniami. Problémy s nadmernou hmotnosťou má takmer 10 percent detí vo veku 7 až 10 rokov. Na vidieku je viac obéznych detí ako v meste.
Vyplýva to z analýzy stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku. Monitoring realizoval a výsledky spracoval Úrad verejného zdravotníctva SR a podieľali sa na ňom aj členovia Združenia pre zdravie a výživu. Zistil aj to, že iba o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne konzumuje mlieko. Zeleninu a ovocie jedia deti málo, zároveň sa aj málo hýbu. Monitoring ukázal, že na vidieku je viac obéznych detí ako v meste. Môže za to aj tradičná kuchyňa s vyšším zastúpením menej vhodných živočíšnych tukov.
Tvorcov analýzy znepokojuje aj fakt, že 37,5 percenta detí neraňajkuje pravidelne. "Je zistené, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú, je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity," upozornila Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu.
Z monitoringu ďalej vyplýva, že zloženie raňajok a desiatej je zamerané na nie najsprávnejšie kombinácie pečiva, šunky, salámy, sladkostí a sladkého pečiva. Vhodnou desiatou pre dieťa školského veku je napríklad chlieb či pečivo, natreté kvalitným rastlinným margarínom, ktorý obsahuje esenciálne mastné kyseliny omega 3 a omega 6. Vhodným doplnkom je plátok šunky alebo syra a nemala by chýbať zelenina. Namiesto sladkosti by mali rodičia baliť deťom na desiatu či olovrant ovocie.
Výrazne negatívne zistenie monitoringu je, že obsah kuchynskej soli v prijímanej strave u detí je viac ako 3,5-násobne prekročený oproti súčasných odporúčaniam. Nedobré je aj zistenie, že sa deti menej hýbu a významne podľa monitoringu narastá čas trávený pred televíziou alebo počítačovou obrazovkou. "Podľa odporúčaní by sa dieťa školského veku malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite," uviedla Babinská.
Výsledky tiež poukazujú na fakt, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez pokrmu, čo spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa. Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 percent), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. "Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotný pokrm, z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami," vysvetlila Babinská.
.JPG)
