Môj profil 
Predplatné
Slovensko 29. septembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Práve mi do očí zasvietilo vychádzajúce slnko. Plnou silou, akú ešte na začiatku jesene má. Moje oči zareagovali slzami. Žmurkám, aby som sa nanovo rozpozerala. Počula som raz taký príbeh o kráľovi, ktorý chcel vidieť Boha. Jeden pastier ho vzal na lúku a prikázal mu pozrieť sa do slnka. Kráľ nevydržal pohľad do slnka, oči ho boleli a zľakol sa, že oslepne. Na to mu človek, ktorý mu to prikázal, povedal: „Ako sa chceš pozerať na Boha, keď nevydržíš hľadieť na slnko?“
Zdá sa, že záujem uvidieť Boha nevyhasol v ľuďoch dodnes. Tí, čo veria v jeho existenciu, prijali s vierou aj skutočnosť, že keď skončí pozemský život, uvidia Boha z tváre do tváre. Sú však ľudia, pre ktorých je ťažké uveriť v Boha, ktorého nevidieť, ktorého sa nemožno fyzicky dotknúť a nepočujú jeho hlas. Pre týchto ľudí nie je ľahké prijať len tak, že Boh naozaj existuje.
Lenže v to, čo vidíme, počujeme a môžeme sa toho dotknúť, nepotrebujeme veriť. Viera je otázkou toho, či prijmeme niečo čo nevidíme, čo tu fyzicky nie je a nemôžeme sa o tom presvedčiť ľudskými zmyslami. Boha neochutnáme ústami, nepočujeme ušami, nevidíme očami, neohmatáme rukami a ani ovoňať nosom ho nemožno. Viera vychádza z nadprirodzenej skúsenosti. Miestom vnímania Boha je naše vnútro, naša duša, hĺbka človeka, ktorá nemá s fyzickými zmyslami nič spoločné.
A napriek tomu mnohí svedčia o tom, že Boha videli, počuli, pocítili jeho dotyk, vnímali nádhernú vôňu Božej prítomnosti alebo si vychutnali jeho dobrotu v jedle. Áno, Boh sa nám dáva spoznať aj týmito spôsobmi. Ľudia, ktorí túžia spoznať Boha a hľadajú ho, dostanú od neho odpoveď prostredníctvom zmyslov. Takáto skúsenosť Boha však nie je z rozhodnutia človeka, je to stretnutie na pol ceste, kam Boh vychádza človeku v ústrety. Môže to zakúsiť každý, kto hľadá Boha s úprimným srdcom.
Pre niekoho je stretnutie s Bohom zlomovým okamžikom, ktorý od základov zmení jeho život. Môže to byť v takej chvíli, keď to človek vôbec neočakáva, keď na to ani nemyslí. Boh však skúma naše srdcia a pozná túžbu človeka spoznať ho. Ten najvhodnejší okamih, kedy Boh vychádza v ústrety, aby sa stretol s človekom, je v jeho moci a vôli.
Stretnutie s Bohom, ktoré zmení život človeka, môže zažiť aj ten, kto v neho neverí a netúži spoznať ho. Boh má záujem o každého a dáva nám možnosť, aby sme ho spoznali a zatúžili kráčať životom s ním. Prihovára sa nám vo všetkom, čo zasiahne hlboko do nášho vnútra, čo nás dojíma a mení náš pohľad na svet. Mnoho ľudí svedčí aj o tom, že Boha stretli v kritickej chvíli svojho života, často na hranici života a smrti.
Niekedy o tom premýšľam, aký je Boh. Prečo ho niekedy vnímam tak blízko seba a inokedy sa mi zdá, že je na míle vzdialený? Naučila som sa, že je to o tom, kde sa nachádzam ja. Buď som pri ňom blízko, alebo sa strácam na svojich cestách tak, že si neuvedomujem jeho prítomnosť a prestanem ho vnímať preto, lebo sa zameriavam na seba. A vtedy, hoci ma môže zrovna držať v náručí, mám pocit, že ho niet…
Prečo človek túži uvidieť Boha? Aby v neho uveril? Čo všeličo sme už videli, počuli, zažili a nepresvedčilo nás to o tom, aby sme to prijali do svojho života. Keby sa nám Boh ukázal len preto, aby nás presvedčil o svojej existencii, je dosť možné, že by sme mu ani neuverili, že to je on. Preto to robí tajomne, nečakane a tak, aby v nás vzbudil túžbu spoznať ho viac. A on sa dáva spoznať viac. Deje sa to v našom vnútri a vždy je to len medzi ním a konkrétnym človekom. Ja a Boh. Okamih stretnutia, ktoré ma ako človeka od základov mení.
Skúsme teda vykročiť na cestu vo viere, že Boh nám ide v ústrety. A nechajme sa v jednej chvíli prekvapiť krásnym stretnutím, ktoré nebude v našej réžii. V tej chvíli sa nám Boh ukáže tak, aby sme spoznali a uverili, že to je naozaj on. A ovocím tohto stretnutia bude túžba spoznať ho viac.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.
.jpg)
