Ak by som trochu zafilozofoval, tak musím uviesť, že demokratický systém sa okrem iného vyznačuje dvomi dôležitými hodnotami ako sú sloboda a rovnosť. Aj napriek tomu, že  by som osobne veľmi polemizoval nad prítomnosťou skutočnej slobody v našej spoločnosti, pripusťme, že ju máme. Ako je to však s rovnosťou ? Sme si na Slovensku skutočne všetci rovní? Som presvedčený, že nie. Myslím si, že o tom nemôže byť ani reči. Všetci sme v našej rovnosti limitovaný minimálne našimi ekonomickými možnosťami a s tým súvisiacim postavením v spoločnosti. Peniaze sú fetišom tejto doby. Ten, kto nimi disponuje vo veľkom objeme môže hovoriť o slobode a rovnosti. (aj to len vo svojej falošnej predstave)

Čo sa týka rovnosti, mám v tomto prípade na mysli predovšetkým rovnosť príležitosti.  A tá medzi nami neexistuje. Neexistuje ani v prípade aktuálnej prezidentskej kampane v ktorej majú dôležité, ak  nie rozhodujúce slovo mienkotvorné média. V tomto zmysle je prebiehajúca prezidentská kampaň absolútne nerovná a teda podľa mňa rozhodne aj nedemokratická. Je nerovná a nedemokratická preto, že jednotliví prezidentskí kandidáti nemajú rovnaké podmienky a rovnaký priestor  na to, aby prezentovali seba,  svoje názory a programové vízie pred voličmi. Tento fakt považujem za hrubé popretie demokratických princípov.

Volebná kampaň pred prvým kolom prezidentských volieb je v plnom prúde. Mienkotvorné médiá a rovnako aj rôzne prieskumné agentúry  sa veľmi odhodlane a cielene  pustili do „svojej práce“. Tradične, tak ako vždy. Tragédiou je fakt, že už dávno neplnia svoje poslanie, ktoré by malo spočívať v objektívnej informovanosti verejnosti. Ich hlavnou úlohou je absolútne arogantná manipulácia s vedomým ľudí, a to tak, aby boli naplnené záujmy istých oligarchických a zahraničných záujmov. Vôbec im nejde o pravdu, objektivitu a už vôbec nie o Slovensko a ľudí v ňom žijúcich.  Koniec koncov pozrime si, kto je vlastníkom väčšiny takzvaných mienkotvorných médií, a je jedno či ide o televízie alebo  printové médiá. Médiá ruka v ruke so zaplatenými a tendenčnými prieskumami preferencii, v tomto prípade prezidentských kandidátov, dopredu určujú favoritov, ba aj víťaza prezidentských volieb. Musím zaspomínať a uviesť, že v minulých prezidentských voľbách sa to týmto manipulátorom  podarilo famózne. Občania si „demokraticky“ v „demokratických „ voľbách, na základe „demokratickej“ volebnej kampane, zvolili za prezidenta „anjela“  ktorého nikto nepoznal a vykľul sa z neho   podvodník, klamár,  manipulátor a podľa mňa aj vlastizradca. Hlavné však je, že slúži záujmom svojich chlebodarcov.   Teraz je scenár podobný, ak nie rovnaký. Prezidentskí kandidáti sú rozdelení do skupín rovných a rovnejších, demokratických a nedemokratických, proeurópskych a extrémistických.

Cieľom dominantných médií,  ktorých vlastník je v zahraničí,  a ostatných súčinných  propagandistických činiteľov, je vytvoriť a propagovať kandidáta, ktorý má poraziť na Slovensku zlo. Tým kandidátom je opäť Kiska, no tento krát v sukni. Neuveriteľná moc nad nami, nad voličmi. Jeden deň je človek absolútne neznámy a na druhý deň je z neho favorit prezidentských volieb, ba priamo už víťaz. Takýto je „demokratický“ systém u nás.

Pri pohľade na našich  prezidentských kandidátov a v snahe ich objektívne hodnotiť, vidím dve skupiny. Trochu nadnesene a možno aj vulgárne vidím veľkú skupinu kandidátov pre ktorých je liberalizmus modlou. Záujmy najbohatších skupín obyvateľstva sú pre nich sväté.  Sú poslušní voči záujmom Brusselu a Washingtonu. V Ruskej federácií vidia zlo, agresora  a najväčšieho nepriateľa.  História, kultúra a tradície  Slovenska a Slovákov sú im úplne cudzie tak, ako je im ukradnutá zložitá životná úroveň väčšiny našich ľudí.

Inými slovami nejde im o Slovensko, ide im o dobre zaplatenú službu v prospech globalizovaného kapitálu a zhubnej západnej alebo ak chcete anglo-sasko-americkej kultúry. Všetci kandidáti v tejto skupine sa vo finále dokážu spojiť, aby v súčinnosti s mediálnou propagandou porazili „zlo“.

V druhej skupinke vidím ľudí,  ktorí keď nič iné, aspoň stoja na strane svojho štátu a národa. Nezabudli na to, že Slováci, ako väčšinový národ, sú Slovania so svojou bohatou históriou, cennými kultúrnymi zvyklosťami, kresťanskou kultúrou a spôsobom života. Myslím, že v tejto skupinke sú kandidáti, ktorí by usilovali o politiku suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republiky v štruktúrach EU i v celom medzinárodnom spoločenstve. Sú tu takí,  ktorí presadzujú vyváženú a vzájomne výhodnú spoluprácu na západ i na východ. Myslím, že práve táto skupina kandidátov v porovnaní s tou prvou má záujem zaoberať sa aj mizernou životnou úrovňou väčšiny našich občanov. Jasné je, že títo kandidáti sa netešia veľkému záujmu a podpore mediálnych gigantov. Aj to by mohlo byť istým signálom, či nasmerovaním voličov, k podstatnej charakteristike a zorientovaní sa v prezidentských voľbách, ktoré sú pred nami.

Na záver len malé porovnanie troch dominantných  kandidátov:

Jozef Hrdlička, predseda KSS