Úvaha nad nedemokratickosťou demokratických prezidentských volieb

Bratislava 12. marca 2019 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Do vedomia ľudí je dlhodobo vtláčaná myšlienka, či dokonca presvedčenie, že žijeme v demokratickej spoločnosti. Demokraciu uplatňujeme prostredníctvom volieb svojich zástupcov na jednotlivých úrovniach riadenia spoločnosti. Voľby tiež nesú prívlastok demokratické

Ak by som trochu zafilozofoval, tak musím uviesť, že demokratický systém sa okrem iného vyznačuje dvomi dôležitými hodnotami ako sú sloboda a rovnosť. Aj napriek tomu, že  by som osobne veľmi polemizoval nad prítomnosťou skutočnej slobody v našej spoločnosti, pripusťme, že ju máme. Ako je to však s rovnosťou ? Sme si na Slovensku skutočne všetci rovní? Som presvedčený, že nie. Myslím si, že o tom nemôže byť ani reči. Všetci sme v našej rovnosti limitovaný minimálne našimi ekonomickými možnosťami a s tým súvisiacim postavením v spoločnosti. Peniaze sú fetišom tejto doby. Ten, kto nimi disponuje vo veľkom objeme môže hovoriť o slobode a rovnosti. (aj to len vo svojej falošnej predstave)

Čo sa týka rovnosti, mám v tomto prípade na mysli predovšetkým rovnosť príležitosti.  A tá medzi nami neexistuje. Neexistuje ani v prípade aktuálnej prezidentskej kampane v ktorej majú dôležité, ak  nie rozhodujúce slovo mienkotvorné média. V tomto zmysle je prebiehajúca prezidentská kampaň absolútne nerovná a teda podľa mňa rozhodne aj nedemokratická. Je nerovná a nedemokratická preto, že jednotliví prezidentskí kandidáti nemajú rovnaké podmienky a rovnaký priestor  na to, aby prezentovali seba,  svoje názory a programové vízie pred voličmi. Tento fakt považujem za hrubé popretie demokratických princípov.

Volebná kampaň pred prvým kolom prezidentských volieb je v plnom prúde. Mienkotvorné médiá a rovnako aj rôzne prieskumné agentúry  sa veľmi odhodlane a cielene  pustili do „svojej práce“. Tradične, tak ako vždy. Tragédiou je fakt, že už dávno neplnia svoje poslanie, ktoré by malo spočívať v objektívnej informovanosti verejnosti. Ich hlavnou úlohou je absolútne arogantná manipulácia s vedomým ľudí, a to tak, aby boli naplnené záujmy istých oligarchických a zahraničných záujmov. Vôbec im nejde o pravdu, objektivitu a už vôbec nie o Slovensko a ľudí v ňom žijúcich.  Koniec koncov pozrime si, kto je vlastníkom väčšiny takzvaných mienkotvorných médií, a je jedno či ide o televízie alebo  printové médiá. Médiá ruka v ruke so zaplatenými a tendenčnými prieskumami preferencii, v tomto prípade prezidentských kandidátov, dopredu určujú favoritov, ba aj víťaza prezidentských volieb. Musím zaspomínať a uviesť, že v minulých prezidentských voľbách sa to týmto manipulátorom  podarilo famózne. Občania si „demokraticky“ v „demokratických „ voľbách, na základe „demokratickej“ volebnej kampane, zvolili za prezidenta „anjela“  ktorého nikto nepoznal a vykľul sa z neho   podvodník, klamár,  manipulátor a podľa mňa aj vlastizradca. Hlavné však je, že slúži záujmom svojich chlebodarcov.   Teraz je scenár podobný, ak nie rovnaký. Prezidentskí kandidáti sú rozdelení do skupín rovných a rovnejších, demokratických a nedemokratických, proeurópskych a extrémistických.

Cieľom dominantných médií,  ktorých vlastník je v zahraničí,  a ostatných súčinných  propagandistických činiteľov, je vytvoriť a propagovať kandidáta, ktorý má poraziť na Slovensku zlo. Tým kandidátom je opäť Kiska, no tento krát v sukni. Neuveriteľná moc nad nami, nad voličmi. Jeden deň je človek absolútne neznámy a na druhý deň je z neho favorit prezidentských volieb, ba priamo už víťaz. Takýto je „demokratický“ systém u nás.

Pri pohľade na našich  prezidentských kandidátov a v snahe ich objektívne hodnotiť, vidím dve skupiny. Trochu nadnesene a možno aj vulgárne vidím veľkú skupinu kandidátov pre ktorých je liberalizmus modlou. Záujmy najbohatších skupín obyvateľstva sú pre nich sväté.  Sú poslušní voči záujmom Brusselu a Washingtonu. V Ruskej federácií vidia zlo, agresora  a najväčšieho nepriateľa.  História, kultúra a tradície  Slovenska a Slovákov sú im úplne cudzie tak, ako je im ukradnutá zložitá životná úroveň väčšiny našich ľudí.

Inými slovami nejde im o Slovensko, ide im o dobre zaplatenú službu v prospech globalizovaného kapitálu a zhubnej západnej alebo ak chcete anglo-sasko-americkej kultúry. Všetci kandidáti v tejto skupine sa vo finále dokážu spojiť, aby v súčinnosti s mediálnou propagandou porazili „zlo“.

V druhej skupinke vidím ľudí,  ktorí keď nič iné, aspoň stoja na strane svojho štátu a národa. Nezabudli na to, že Slováci, ako väčšinový národ, sú Slovania so svojou bohatou históriou, cennými kultúrnymi zvyklosťami, kresťanskou kultúrou a spôsobom života. Myslím, že v tejto skupinke sú kandidáti, ktorí by usilovali o politiku suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republiky v štruktúrach EU i v celom medzinárodnom spoločenstve. Sú tu takí,  ktorí presadzujú vyváženú a vzájomne výhodnú spoluprácu na západ i na východ. Myslím, že práve táto skupina kandidátov v porovnaní s tou prvou má záujem zaoberať sa aj mizernou životnou úrovňou väčšiny našich občanov. Jasné je, že títo kandidáti sa netešia veľkému záujmu a podpore mediálnych gigantov. Aj to by mohlo byť istým signálom, či nasmerovaním voličov, k podstatnej charakteristike a zorientovaní sa v prezidentských voľbách, ktoré sú pred nami.

Na záver len malé porovnanie troch dominantných  kandidátov:

Jozef Hrdlička, predseda KSS