Našli sa i niektorí, ktorí v udalosti vidia klady, alebo sa nádejajú, že sa nejaké plusy ukážu. Prinášame názory niekoľkých obyvateľov Donbasu na kauzu omilostenie a prepustenie Savčenkovej, ako  ich zaznamenali v ruskom mediálnom priestore.

Vojenská spravodajkyňa Anna-News a blogerka Marina Charkovová: „Väčšina obyvateľov  Doneckej ľudovej republiky má o tom, že Savčenkovú prepustili na Ukrajinu, krajne negatívnu mienku. Vrahyňa a sadistka, na rukách ktorej nie je len krv dvoch ruských žurnalistov, ale aj civilných obyvateľov Doneckej ľudovej republiky, mučenie príslušníkov doneckého odboja a im sympatizujúcich, presvedčená nacistka a rusofóbka je teraz prepustená na slobodu. Okrem toho – ona sa vrátila v hodnosti národnej hrdinky, ako symbol víťazstva nad „rusňou“, ako s opovrhnutím volá Savčenková ruských ľudí. Teraz má Naďa-Guľka ruky rozviazané, aby pokračovala v tom, v čom je vytrénovaná vzhľadom na svoju profesiu, ideologické a psychologické zvláštnosti – zabíjať. Ona sa skôr, alebo neskôr vráti k tejto činnosti. Princíp oslobodenia patologických osobností od trestu a vydanie im licencie na páchanie genocídy nemôže byť ospravedlnený nijakými „humánnymi“ pohnútkami. Možno sa úprimne potešiť dvom oslobodeným ruským občanom,  Jerofejevovi a Alexandrovovi, no ihneď vzniká otázka: a koľkých ona teraz bude môcť opäť beztrestne zabiť, keď sa vráti bojovať? Súd nad Savčenkovou a nasledujúce udalosti ukázali, že nacistom nehrozí nič a norimberský tribunál, odplata za spôsobené zlo a vojnové zločiny sa stávajú mýtom a pustou túžbou obetí a príbuzných obetí tejto vojny. Práve preto Donbasania s bôľom, hnevom a rozhorčením zareagovali na udalosti týkajúce sa Savčenkovej.

Obyvateľka Donecka Oksana: „Už máme po krk Nade Savčenkovej. Samozrejme, dala by som prednosť vidieť ju v márnici. No reálpolitika – sami chápete… Nádejám sa, že táto výmena prinesie nejaké bonusy i Donbasu, i Rusku. Ak nie – bude mi to krajne ľúto. Vo všeobecnosti – tento cirkus s neadekvátnou ženou, udelenie jej vyznamenania Hrdinu Ukrajiny – to je odporné. Vskutku – podľa peria sa spozná vták. Aká je krajina – takí sú i hrdinovia.

Vojnová žurnalistka Irina Laškevičová: „Bičom našej doby je verejný internet. V internete sa pretriasajú otázky, ktoré by sa nemali dotýkať prostých smrteľníkov a znepokojovať ich umy. Jestvuje také slovo – geopolitika. Je to zóna zložitej politiky, prakticky tajná téma. Výmena Savčenkovej je práve z tejto kategórie. Nepoznajúc podrobnosti rozhovorov robiť si závery k tejto téme je veľká hlúposť. Jedno môžem povedať presne: návrat Savčenkovej na Ukrajinu – to je veľká nepríjemnosť pre všetkých „politikov“. V poslednej dobe sa politika na Ukrajine premenila na veľký kolchoz. Politici na Ukrajine vyvolávajú v národe smiech, alebo opovrhnutie. Zatiaľ čo pomajdanová vláda okráda krajinu, prostí chlapci hynú na vojne, hnijú v zákopoch… Ozajstní separatisti sú pri moci, a nie v Donecku a v Luhansku. Návrat Savčenkovej na Ukrajinu – to sú veselé komiksy, a nič viac. Ešte jedna komická persóna, ktorá sa dostala tam, kam  patrí – medzi politikov krajiny. Ukrajinskí politici veľmi dobre rozumeli, koho vezú do krajiny. Naďka je osobnosť nervná. Som presvedčená, že o nej zhromaždili nadostač materiálov. Politici si poistili svoju bezpečnosť. Miest pri koryte je málo, a konkurz  je čoraz krutejší. Pri koryte sú iba tí, ktorí dodržiavajú kruté pravidlá hry. Naďka nemá veľký výber – alebo hovoriť to, čo povedia, alebo mlčať, ako prikážu. Tretí variant má dva smery – väzenie, alebo smrť. Naďka je odsúdená na krátky politický život.

Dôstojník ozbrojených síl Doneckej ľudovej republiky Alexandr Maťušin: „Poviem svoj vlastný názor, ktorý sa nezhoduje s mienkou mnohých mojich spolubojovníkov. Vidím kladné stránky výmeny Savčenkovej. Do Ruska sa mohli vrátiť dvaja naši vojaci. Zo zajatia v mŕtvom dome sme dokázali vytiahnuť dva ruské životy. Vo väzení by im nebolo ľahko. Vzťah k nim ako k vojakom by bol svojrázny. Oni by z väzenia nevyšli, alebo by vyšli ako invalidi. Po druhé – Savčenková odmietla prijať kyticu z rúk Júlie Timošenkovej a vyhlásila, že sa chce stať prezidentom, ak ju národ Ukrajiny podporí – pritom je ženou úplne bez rozumu. A my sme tento hlavybôľ  preložili na Petra Porošenka. Teraz sa on s ňou bude mučiť.

Obyvateľka Donecka Anna: „Antiputinské heslá budú v Donecku čoskoro populárnejšie ako na Ukrajine. A ak mám povedať úprimne, som toho názoru, že nám napľuli a po slovách Peskova ešte aj inak našpinili do duše. A to nie je len moja mienka.

Príslušník doneckej sebaobrany a predseda spoločenskej organizácie Juhovýchodná iniciatíva Jevgenij Tiňanskij: „Poviem priamo. Považujem oslobodenie Savčenkovej za porážku, ktorá ešte prinesie svoje negatívne plody. Už ich vidno. Akokoľvek by sa snažili predstaviť omilostenie Savčenkovej ako prejav ušľachtilosti a humanizmu, koľkokoľvek by na federálnych kanáloch púšťali tematických politických šou, akokoľvek by sa snažili vymyslieť tomuto opodstatnenie, všetko to vyzerá falošne. Je to falošné do tej miery, že dokonca ani stáli účastníci politických šou, v podstate ľudia, ktorí si privyrábajú ako herci v týchto programoch, ani oni nemohli zrozumiteľne vysvetliť národu, čo sa stalo a v čom spočíva výhra Ruska.

A vskutku – ako vysvetliť národu, že odsúdená zločinka nebola prosto vymenená, ale omilostená prezidentom štátu, civilných obyvateľov ktorého ona zabila? A – predstavte si len – na príhovor žien zabitých… Omilostený je človek, ktorý zabil nielen ruských občanov, ale omnoho väčší počet občanov Novoruska. Na výmenu si vypýtali dvoch bývalých vojakov, ktorých správanie sa v ukrajinskom zajatí malo málo spoločného s hrdinstvom… Pritom – opäť sú zabudnutí ozajstní ruskí hrdinovia, takí ako Spartak Golovačev (jeden z vodcov odporu v Charkove), desiatky ľudí, ktorí sú nezákonne väznení, sú vystavení mučeniam a neznesiteľným podmienkam. Oni ostávajú verní krajine, ktorú považujú za vlasť, no ktorá na nich zabudla. Ako tomu rozumieť?

V televízii a v sociálnych sieťach tie mediálne osobnosti, ktoré sa v spravodlivom hneve bili do hrude a žiadali roztrhať Savčenkovú, boli prinútení „prezuť si obuv počas skoku“ a tentoraz  dokazovať plusy a výhody udeleného omilostenia. Vyzerá to trápne. Výsledok? Ukrajina dostala naspäť svoju hrdinku, ktorej rejting dvihlo Rusko. Ukrajina dosiahla svoje ďalšie víťazstvo. Je mi ťažké uhádnuť, s čím počítalo Rusko. No ja jasne vidím, čo Rusko dostalo. Už deň po svojom „širokom geste“ sa Rusku ušli prekliatia a hrozby zo strany omilostenej Savčenkovej, Porošenka a besnejúcich „uvedomelých Ukrajincov“. Rusko dostalo predĺženie sankcií od krajín G7. Rusko sa dostalo do situácie, keď sa samo musí obhajovať pred svojím obyvateľstvom. No obhájiť to nemožno. Doba trvanlivosti hotových odpovedí typu „ide o veľmajstrovskú partiu“, „ide o prefíkaný plán“, „ide o bombu podloženú pod Ukrajinu“ a ďalších rečí o plánoch s mnohými krokmi, ktoré už prešli do kategórie anekdot, sa nenávratne skončila.

Situácia so Savčenkovou je prehra a demonštrácia slabosti. Je na čase si ujasniť, že ústupkami našu situáciu robíme len horšou. Slabosť nemožno obhájiť. Slabých neberú vážne, o čom sme sa mohli neraz presvedčiť. Je najvyšší čas prejaviť vôľu a silu. No času ostalo nie veľmi veľa.“

Vladimír Mohorita