Ústavný súd za 1. polrok 2015 konštatoval osemkrát porušenie práva na osobnú slobodu

Košice 2. augusta 2015 (TASR/HSP)

Ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

Ústavný súd (ÚS) SR v prvom polroku tohto roka vyslovil v ôsmich nálezoch porušenie práva sťažovateľov na osobnú slobodu. Išlo o prípady väzby, ktoré boli v rozpore s Ústavou SR alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Celkovo za dané obdobie ÚS rozhodol o 61 sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie práva na osobnú slobodu.

Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková v tejto súvislosti zdôraznila, že právomoc ÚS na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred súdmi, ktoré rozhodovali o väzbe, dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je väzba obvineného.

„Predovšetkým vo vzťahu k mediálne známym kauzám považujem za dôležité vysvetliť, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva závažnosť obvinenia sama osebe nemôže ospravedlňovať dlhú dobu väzby. V prípade dlhšie trvajúcej väzby pre oprávnenosť jej ďalšieho trvania musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia, kvalifikované podozrenie zo spáchania skutku, pre ktorý je vznesené obvinenie, musí existovať niektorý z väzobných dôvodov a napokon musí byť splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní vo veci samej postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením,“ uviedla Macejková.

ÚS SR pripomína, že väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného, preto si vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti. Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu dbať o to, aby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu. Z doterajšej judikatúry ÚS vyplýva, že všeobecné súdy musia skúmať všetky okolnosti svedčiace pre a proti väzbe – so zreteľom na prezumpciu neviny – a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe.

V každom konkrétnom prípade musí byť väzba obvineného podľa ÚS úmerná daným podmienkam. Nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania. V prípade jedného zo sťažovateľov bolo obvinenie proti nemu vznesené v apríli 2013. Do väzby ho vzali v septembri 2013, v apríli 2014 jeho väzbu predĺžili do októbra 2014, a to pre skutok, ktorý sa stal v roku 1999. Ústavný súd tak podľa jej šéfky nemohol rozhodnúť inak ako vyslovením porušenia jeho práva na osobnú slobodu.

ÚS SR priznal aj primerané finančné zadosťučinenie, a to troma nálezmi v celkovej výške 5300 eur. Najvyššie – v sume 4000 eur priznal sťažovateľke, ktorú v júli 2014 predviedli na políciu, zadržali a vzali do väzby ako podozrivú zo zločinu, a to aj napriek tomu, že aj z jej občianskeho preukazu bolo zrejmé, že nie je svojprávna. Jej opatrovník v deň zadržania doručil polícii rozsudok okresného súdu o zbavení spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony ešte v roku 2006, keďže sťažovateľka trpí chronickým schizofrenickým ochorením. “Orgány činné v prípravnom konaní sa otázkou schopnosti sťažovateľky obhajovať sa dostatočne nezaoberali a neumožnili zastupovať ju jej manželovi – opatrovníkovi (ten bol v rámci trestného konania zároveň spoluobvineným), ale nedošlo ani k ustanoveniu opatrovníka sudcom pre prípravné konanie. Konali priamo so sťažovateľkou, a to napriek jej zrejmej a zjavnej neschopnosti brániť svoje práva,” ozrejmila ďalší prípad porušenia práva na osobnú slobodu predsedníčka ÚS. Sťažovateľka zotrvala vo väzbe až do októbra 2014 napriek tomu, že ju nebolo možné považovať za obvinenú.

Podobne ako maloletí aj ľudia s psychickými poruchami patria podľa Macejkovej k mimoriadne zraniteľným skupinám občanov, preto Ústavný súd SR bude naďalej dôsledne monitorovať ochranu ich práv.

Za prvý polrok 2014 konštatoval ÚS porušenie práva na osobnú slobodu v piatich prípadoch.