Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za potrebné informovať vo veci dvoch sťažností sťažovateľa mesta Martin

Košice 28. januára 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V Denníku N bol 26. januára 2017 zverejnený článok pod názvom „Ústavný súd mestu Martin pomohol, ale veľký zvrat v kauze neurobil“. Redaktorka, autorka článku, v ňom v časti „Súboj o senát na Ústavnom súde“ uviedla viacero neúplných a zavádzajúcich informácií, pričom z textu článku nie je známe, z akých zdrojov čerpala, resp. kto jej takéto informácie poskytol. Článok nie je objektívny a nezakladá sa na relevantných faktoch o rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vo veci dvoch sťažností sťažovateľa mesta Martin (ďalej aj ,,sťažovateľ).

V uvedenej veci preto ústavný súd považuje za potrebné o týchto pravdivých a nespochybniteľných faktoch informovať.

Chronológia vo veciach sp. zn. Rvp 8245/2015 (III. ÚS 787/2016) a sp. zn. Rvp 2946/2016 (II. ÚS 454/2016):

1.     Dňa 3. júna 2015 bola ústavnému súdu doručená prvá sťažnosť mesta Martin (sp. zn. Rvp 8245/2015), ktorá bola pridelená sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi.

2.     Dňa 17. februára 2016 plénum ústavného súdu neschválilo časť návrh rozvrhu práce ústavného súdu predloženého predsedníčkou ústavného súdu, v ktorej navrhla prerozdeliť neskončené veci po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi medzi ostatných sudcov ústavného súdu. Plénum schválilo, že neskončené veci po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi budú pridelené novovymenovaným sudcom ústavného súdu po tom, ako sa ujmú funkcie.

3.     Dňa 29. februára 2016 sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi skončilo funkčné obdobie.

4.     Dňa 19. marca 2016 bola ústavnému súdu doručená druhá sťažnosť mesta Martin (sp. zn. Rvp 2946/2016), ktorá bola pridelená sudcovi Lajosovi Mészárosovi.

5.     Dňa 6. apríla 2016 plénum ústavného súdu neschválilo návrh dodatku k rozvrhu práce predložený predsedníčkou ústavného súdu, v ktorom navrhla prerozdeliť neskončené veci po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi medzi ostatných sudcov ústavného súdu, pomerom hlasov 6:4.

6.     Dňa 11. mája 2016 plénum ústavného súdu neschválilo návrh predsedníčky ústavného súdu, aby obe sťažnosti mesta Martin boli spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2946/2016 (sudca spravodajca Lajos Mészáros), pomerom hlasov 6:4. Návrh vychádzal z čl. II bodu 10 rozvrhu práce, v zmysle ktorého sa veci výnimočne nemusia spájať k skoršej veci, ak existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa – takou okolnosťou bolo to, že po skončení funkčného obdobia sudcu Ľubomíra Dobríka skoršia vec (Rvp 8245/2015) nebola pridelená žiadnemu sudcovi.

7.     Dňa 1. júna 2016 II. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. II. ÚS 454/2016 rozhodol, že druhú sťažnosť mesta Martin (Rvp 2946/2016) prijíma na ďalšie konanie, a zároveň rozhodol, že návrhu na vydanie dočasného opatrenia nevyhovuje, a v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že otázkou odkladu vykonateľnosti meritórneho rozsudku sa bude preto zaoberať ústavný súd v  konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 8245/2015.

8.     Dňa 7. júla 2016 plénum ústavného súdu neschválilo návrh dodatku k rozvrhu práce opätovne predložený predsedníčkou ústavného súdu, v ktorom navrhla prerozdeliť neskončené veci po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi medzi ostatných sudcov ústavného súdu, pomerom hlasov 6:2.

9.     Dňa 19. júla 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie, ktorým právny zástupca dotknutej osoby Richard Karkó v konaní o druhej sťažnosti mesta Martin (II. ÚS 454/2016) namietol predpojatosť troch sudcov II. senátu ústavného súdu rozhodujúcich o tejto sťažnosti.

10.  Dňa 31. augusta 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie, ktorým právny zástupca sťažovateľa Peter Kubina v konaní o druhej jeho sťažnosti (v súvislosti s rozhodovaním o námietke predpojatosti vznesenej dotknutou osobou) namietol predpojatosť šiestich sudcov ústavného súdu (vrátane predsedníčky ústavného súdu). O tejto námietke predpojatosti vznesenej právnym zástupcom sťažovateľa Petrom Kubinom ústavný súd nerozhodoval (ústavný súd v tejto veci postupoval podľa § 28 ods. 3 druhej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možné, aby o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodol iný senát ústavného súdu, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení), o druhej sťažnosti sťažovateľa mesta Martin tak naďalej rozhodoval II. senát ústavného súdu v pôvodnom zložení.

11.  Dňa 14. septembra 2016 plénum ústavného súdu schválilo návrh dodatku k rozvrhu práce opätovne predložený predsedníčkou ústavného súdu, v ktorom navrhla prerozdeliť neskončené veci po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi medzi ostatných sudcov ústavného súdu. Vec vedená pod sp. zn. Rvp 8245/2015 bola elektronickým systémom prideľovania pridelená predsedníčke ústavného súdu ako sudkyni spravodajkyni (elektronický systém prideľovania funguje na ústavnom súde od 1. apríla 2016).

12.  Dňa 14. októbra 2016 predsedníčka ústavného súdu ako sudkyňa spravodajkyňa listom oznámila možné dôvody jej vylúčenia z konania vedeného pod sp. zn. Rvp 8245/2015, a to z dôvodu podávania námietok predpojatosti zo strany právneho zástupcu sťažovateľa Petra Kubinu voči jej osobe vo viacerých konaniach pred ústavným súdom. Uviedla, že oznámené skutočnosti z hľadiska objektívneho testu nestrannosti môžu zakladať pochybnosti o jej predpojatosti voči právnemu zástupcovi sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 8245/2015, ktoré jej bolo pridelené prostredníctvom elektronického systému prideľovania. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko nestrannosti, predsedníčka ústavného súdu uviedla, že sa necíti byť predpojatá.

13.  Dňa 9. novembra 2016 príslušný „námietkový“ senát ústavného súdu uznesením sp. zn. I. ÚS 696/2016 rozhodol, že predsedníčka ústavného súdu ako sudkyňa spravodajkyňa nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 8245/2015.

14.  Dňa 23. novembra 2016 III. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. III. ÚS 787/2016 rozhodol, že prvú sťažnosť sťažovateľa (Rvp 8245/2015) prijíma na ďalšie konanie, a zároveň rozhodol, že návrhu na vydanie dočasného opatrenia nevyhovuje.

15.  Dňa 23. novembra 2016 bol do programu neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu, ktoré sa malo konať 30. novembra 2016, zaradený návrh predsedníčky ústavného súdu ako sudkyne spravodajkyne, aby vec vedená pod sp. zn. III. ÚS 787/2016 a vec vedená pod sp. zn. II. ÚS 454/2016 boli spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 787/2016 (sudkyňa spravodajkyňa Ivetta Macejková). Návrh vychádzal z čl. II bodu 10 rozvrhu práce, v zmysle ktorého ak neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, tak sa veci spájajú k skoršej veci – v prípade tohto návrhu na spojenie takáto okolnosť hodná osobitného zreteľa neexistovala, keďže (na rozdiel od prvého návrhu na spojenie) po skončení funkčného obdobia sudcu Ľubomíra Dobríka skoršia vec (III. ÚS 787/2016) už bola pridelená novej sudkyni spravodajkyni – Ivette Macejkovej.

16.  Dňa 29. novembra 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu Petra Kubinu oznámil späťvzatie svojej prvej sťažnosti vedenej pod sp. zn. III. ÚS 787/2016 v celom rozsahu, a zároveň žiadal, aby ústavný súd konanie o tejto sťažnosti zastavil.

17.  Dňa 30. novembra 2016 plénum ústavného súdu vzhľadom na späťvzatie prvej sťažnosti sťažovateľa neprerokovalo návrh predsedníčky ústavného súdu ako sudkyne spravodajkyne na spojenie jeho sťažností.

Pri porovnaní informácií uvedených v chronológii a v článku možno konštatovať, že predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková celkovo štyrikrát navrhla prerozdelenie 107 neskončených vecí pôvodne pridelených sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi (vrátane sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 8245/2015). Dňa 14. septembra 2016 plénum ústavného súdu predmetný návrh na prerozdelenie schválilo. Vec vedená pod sp. zn. Rvp 8245/2015 (III. ÚS 787/2016) bola elektronickým systémom náhodného prideľovania pridelená predsedníčke ústavného súdu ako sudkyni spravodajkyni – vo veci prvej sťažnosti sťažovateľa sa teda bezodkladne a opakovane konalo na základe iniciatívy predsedníčky ústavného súdu, a preto nemožno tvrdiť, že predsedníčka ústavného súdu nekonala tak, ako to vyplýva z článku.

Dňa 11. mája 2016 bol v programe pléna ústavného súdu aj návrh predsedníčky ústavného súdu, aby obe sťažnosti mesta Martin boli spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2946/2016 (sudca spravodajca Lajos Mészáros). Spomínaný návrh predsedníčky však plénum ústavného súdu pomerom hlasov 6:4 neschválilo – spojenie oboch sťažností sťažovateľa iniciovala predsedníčka ústavného súdu, nie „Mészárosov senát“, ako bolo uvedené v článku.

Dňa 23. novembra 2016 bol do programu neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu, ktoré sa malo konať 30. novembra 2016, zaradený návrh predsedníčky ústavného súdu ako sudkyne spravodajkyne, aby vec vedená pod sp. zn. III. ÚS 787/2016 a vec vedená pod sp. zn. II. ÚS  454/2016 boli spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod  sp. zn. III. ÚS 787/2016 (sudkyňa spravodajkyňa Ivetta Macejková). Návrh vychádzal z čl. II bodu 10 rozvrhu práce, v zmysle ktorého ak neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, tak sa veci spájajú k skoršej veci – v prípade tohto návrhu na spojenie takáto okolnosť hodná osobitného zreteľa neexistovala – predmetný návrh predsedníčky ústavného súdu vychádzal z platného rozvrhu práce – jednoznačne teda nešlo o to, čo by predsedníčka ústavného súdu chcela, nešlo o predlžovanie konania a ani o „zákulisnú vojnu“, ako uvádzala autorka článku.

Zverejnenie dezinformácií a účelovo zavádzajúcich informácií o rozhodovacej činnosti ústavného súdu vo veci dvoch sťažností sťažovateľa mesta Martin nemožno považovať za profesionálne ani zo strany autorky, ani zo strany redakcie Denníka N. Korektné, objektívne a presné uvádzanie informácií na základe faktov je najmä v záujme občanov Slovenskej republiky a ich práva na objektívne informovanie v médiách. V opačnom prípade možno hovoriť aj o vedomej a cielenej manipulácii verejnej mienky.