Môj profil 
Predplatné
Spornou je časť zákona, podľa ktorej policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti cudzinca o udelenie trvalého či prechodného pobytu alebo o zrušení takéhoto pobytu iba to, že ide o bezpečnostný záujem SR. Podľa zákona sa takýto postup vyžaduje, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
Senát NS má však za to, že ide o rozpor s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Chartou základných práv Európskej únie. Porušuje to princíp rovnosti účastníkov súdneho konania, ako aj ich právo na spravodlivé konanie.
“Nesprístupnenie dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej správy rozhodol, podľa názoru senátu najvyššieho súdu odníma účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. V prípade administratívneho konania, a rovnako aj preskúmavajúceho konania pred súdom, uvedené vytvára pre tohto účastníka podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania (orgán verejnej správy),” uvádza sa v podnete.
NS SR pritom vychádzal z konkrétneho prípadu, keď Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v roku 2013 zamietlo cudzincovi žiadosť o trvalý pobyt.
Krajský súd žalobu, ktorou sa cudzinec domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, zamietol a rozhodnutie potvrdil. NS SR počas konania o odvolaní proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, “ktoré u neho vyvolávajú pochybnosti” o ústavnosti a súlade napadnutých ustanovení s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Chartou základných práv EÚ.
.jpg)
.JPG)
